Zmeniť pohlavie sa nedá!

Zásadné pripomienky Aliancie za rodinu k materiálu č. LP/2025/24 Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/24)

Vážený pán predseda vlády, Vážená vláda Slovenskej republiky,

dovoľte, aby sme v prvom rade ocenili novelu ústavy, ktorú ste dali do pripomienkového konania. Veríme, že ste to robili s dobrým úmyslom. Avšak dve vety, ktoré ste tam začlenili,  Vaše úsilie posunuli opačným smerom, ako by ste chceli. Konkrétne ide o obmedzenie práva rodičov na výchovu detí formou povýšenia nástroja, ktorým je štátny výchovno-vzdelávací program, na ústavnú úroveň návrh na ústavné zakotvenie práva zmeniť si pohlavie.

Štátny výchovno-vzdelávací program sa pritom neschvaľuje ani v Národnej rade SR a pri progresívnej vláde, či možno len pri progresívnom ministrovi školstva sa do neho môžu dostať mnohé nevhodné veci. Nečelíme nevhodným materiálom v školách prvýkrát. Ani ustanovenie, že štátny vzdelávací program musí byť v zhode s touto ústavou nie je dostatočnou zárukou pre rodičov, aby boli rešpektované ich vlastné hodnoty v citlivých etických oblastiach. Príkladom môže byť napríklad aj takzvaná “zmena pohlavia”. Váš návrh zakotvuje právo zmeniť si pohlavie priamo do Ústavy SR. Budú mať rodičia  právo zabrániť v školách progresívnej propagande o tom, že je možná zmena pohlavia? Všetci vieme, že v skutočnosti  žiadna zmena pohlavia možná nie je. Existujú aj iné citlivé veci v etickej oblasti, ktoré sú síce zákonom dovolené a napriek tomu sú pre mnohých rodičov morálne neprípustné. 

Ďalším vážnym dôvodom, prečo treba odmietnuť tento konkrétny návrh je to, že progresívna ideológia sa neustále halí do pláštika ľudských práv a v mnohom je úspešná na medzinárodných súdoch, ktoré tejto ideológii prepadli. Naše národné súdy sú potom mimoriadne ovplyvňované judikatúrou medzinárodných súdov aj pri vysvetľovaní Ústavy SR.

Dovoľte, aby sme ocenili Váš návrh v tom, že garantuje suverenitu Slovenskej republiky a prednosť našej Ústavy SR ako aj v tom, že pomáha deťom, ktorí prišli o vlastných rodičov nájsť to najvhodnejšie rodinné prostredie u adoptívnych rodičov. Veríme, že naše pripomienky budú akceptované a po ich zapracovaní budeme môcť podporiť túto novelu ústavy.

Ku konkrétnym bodom  návrhu uplatňujeme nasledovné zásadné pripomienky:

1.             Navrhujeme vypustiť bod  6. návrhu, ktorý znie: „V čl. 41 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

            „(6) Rodičia majú právo rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese poskytovanom školami, ak je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu.“.

Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8.“

Odôvodnenie

Ustanovenie  oslabuje a  výrazne obmedzuje právo rodičov na výchovu svojich detí.  Ich oveľa širšie právo na výchovu obsahuje už ods. 4 čl. 41 Ústavy SR. Prijatie tohto návrhu by znamenalo povýšenie vstupovania do práv rodičov na výchovu formou nástroja, ktorým je štátny výchovno-vzdelávací program na ústavnú úroveň. Tento program sa v budúcnosti môže dostať do konfliktu s inými ústavne garantovanými právami rodičov a detí. Nesúhlasíme s tým, aby sa vytváral formálny rámec, v ktorom rodičia budú presviedčaní, že ústava im negarantuje právo na výchovu. V prípade konfliktu s inými ústavnými právami sa posúdia a zvážia dve práva a o primeranosti zásahu do rodičovskej  výchovy školami rozhodnú súdy SR.

Takéto znenie sa môže zároveň dostať do rozporu s medzinárodným záväzkom, ktorý SR má a to s článkom 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: „Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“ Odporúčame preto formálne prevziať do ústavy SR formuláciu článku 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.             Navrhujeme nahradiť v bode  9 návrhu, slová:

„(1) Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy.

(2) Pohlavie možno zmeniť iba zo závažných dôvodov. Podrobnosti ustanoví zákon.“.“

            nasledovným textom:

„(1) Slovenská republika uznáva existenciu len dvoch pohlaví definovaných  biologicky a to muža a ženy.

(2) Vzájomné dopĺňanie sa muža a ženy umožňuje vznik manželstva a naplnenie jeho hlavného účelu, ktorým je založenie rodiny a riadna výchova detí. Ochrana žien zaručená touto ústavou predpokladá biologické rozlíšenie pohlaví.“.“

Odôvodnenie

Odmietame súhlasiť s tým, aby Ústava SR umožňovala zmeniť si pohlavie, pretože je to biologicky nemožné a povýšenie tejto nebezpečnej fikcie na ústavnú úroveň bude znamenať degradáciu zmyslu a účelu pohlavia, ktorý teraz Ústava SR implicitne uznáva. Pohlavie je biologickou realitou. Zmienka o možnosti zmeniť pohlavie by reálne ukotvila transgender revolúciu a progresivizmus v Ústave SR a vytvorila pre Národnú radu SR záväzok prijať zákon upravujúci podmienky pre zmeny pohlavia čo je v hrubom rozpore so zámerom predkladateľa.

V nami navrhovanej úprave odseku 2, ide o vecný prenos čl I zákona o rodine a vecné vymedzenie účelu nevyhnutnej vzájomnej biologickej komplementarity pohlaví pre vznik novej ľudskej generácie. Účelom existencie dvoch komplementárnych pohlaví pri biologickom druhu homo sapiens sapiens je zabezpečenie pokračovania ľudského druhu v budúcich generáciách.

A zároveň je to nevyhnutné pre ochranu žien, bulharský ústavný súd zjednodušene povedal: „na to, aby sme mohli chrániť ženy potrebujeme vedieť, kto ženou je“. Pôvodná formulácia však nezabezpečovala ani rozlíšenie muža a ženy, teda to,  že v prípade pohlavia ide o biologickú kategóriu rozlíšenia. Pri pohlaví muža a ženy preto nie je fakticky možná biologická zmena.

Biologickú kategóriu pohlavia pri mužovi a žene predpokladá ústava, keď hovorí o pomoci  žene v tehotenstve (čl. 41, ods. 3 Ústavy SR). Trvanie na pohlaví ako biologickej kategórii je nevyhnutné aj pre naplnenie účelu manželstva.

JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD.

predseda

Aliancia za rodinu