Kvôli dosiahnutiu vyššej akceptovateľnosti, je táto výzva určená na podpis signatárom s právnickým vzdelaním, ktorí sa neangažujú a ani neplánujú angažovať politicky v politickej strane, či hnutí,  iba odborne ako apolitická odborná výzva právnikov.

Ak nie ste právnikom, nepodpisujte túto verejnú výzvu na tomto mieste, ale podporiť ju môžete ako občan v petícii na tomto linku: https://www.podpisem.sk/petition/rozhodnutie-ustavneho-sudu-sr-o-potratoch-je-prekonane-navrhnite-jeho-zmenu/

Podpisový formulár pre právnikov-signatárov sa nachádza pod textom tejto výzvy.

Gynekológovia svojim konaním spochybnili nález ústavného súdu o potratoch

(Verejná výzva právnikov)

Približne 42 gynekológov a okolo 160 ostatných lekárov a zdravotníckych pracovníkov podpísalo verejný list proti návrhu zákona o pomoci tehotným ženám – parlamentná tlač 665 (ďalej len “návrh”). Tento verejný list bol zverejnený na stránke organizácie  Via Iuris s výzvou na petíciu.

Podpísaní zdravotnícki pracovníci tvrdia, že návrh zákona „skomplikuje prístup žien k interrupcii a pre lekársku prax bude znamenať, že my lekárky, lekári, sestry a pôrodné asistentky budeme musieť konať v rozpore s najlepšou možnou praxou.“

Podpísaní zdravotnícki pracovníci dali odbornej právnickej obci nový podnet na zamyslenie a impulz, ktorým sa musí zaoberať. Je nález Ústavného súdu SR zo dňa 4. decembra 2007, č. k. PL. ÚS 12/01-297 ešte založený na pravdivých základoch?  Nie je na mieste žiadať jeho revíziu, keďže faktická situácia je diametrálne odlišná? K pôvodným  závažným otázkam, či je oprávnené použiť v prípade kolízie nerovnocenných práv koncept vyvažovania práv pribudla ďalšia otázka. Nie je teraz jedna z pomyselných misiek váh prázdna? Ústavný súd Slovenskej republiky sa domnieval, že ústavná ochrana ľudského života pred narodením je naplnená zodpovedajúcim obsahom a v citovanom náleze ako argument uviedol: „Lekár je  zrejme najvhodnejšou osobou na realizáciu ochrany nenarodeného ľudského života … aj s ohľadom na text Hippokratovej prísahy, ktorú lekári tradične po tisícročia skladajú, pričom z nej zjavne vyplýva zásadný etický nesúhlas lekárskeho stavu s prerušením tehotenstva.“  

Verejný list lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov ukazuje, že argument Ústavného súdu SR, že lekári majú zásadný etický nesúhlas s potratmi, a tak zabezpečujú naplnenie ochrany nenarodeného ľudského života je evidentne prekonaný, a preto sa zdá vhodné zvážiť podanie nového návrhu napádajúceho ústavnosť zákona o umelom prerušení tehotenstva na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý by túto novú situáciu mal  reflektovať aj s prihliadnutím na vývoj vedeckých poznatkov o prenatálnom vývoji dieťaťa.

Predĺženie lehoty na rozmyslenie o 24 až 48 hodín považujú podpísaní za spochybnenie rozhodovacej schopnosti ženy. Neodbornosť tohto argumentu vyniká najmä, ak porovnáme legislatívu pri informovanom súhlase s dlhšími lehotami  na rozmyslenie si potratu v iných európskych  krajinách.  Obranu, že v oblasti práva sú podpísané osoby laici a odborne nespôsobilé osoby a nemusia poznať právnu situáciu v iných krajinách nemožno prijať, pretože viacerí z nich majú tituly profesor a docent a minimálne vo svojej vlastnej profesii by mali prax iných krajín poznať.

Uvedení gynekológovia však nespochybnili rozhodovaciu schopnosť ženy, ale význam vlastnej odbornosti pri informovaní matky. Ak totiž žena nepotrebuje po ich odbornom poučení čas na rozmyslenie, znamená to iba, že ich odborné informácie nie sú pre ženu tak  dôležité a kvalitné, aby si ich premyslela.

Podpísaní tvrdia: „Termín zákrokov je vždy výsledkom možností pracoviska, ako aj rozhodnutia ženy.“ Nenaznačuje táto formulácia a oponovanie kontrolnej komisii skúmajúcej dodržiavanie lehôt, že niektorým ženám sa čas na rozmyslenie nedal?

Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, v časti Etický kódex medzi povinnosťami zdravotníckych pracovníkov uvádza: „Zdravotnícky pracovník sa k pacientovi správa korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a trpezlivosťou a nezníži sa k hrubému alebo nemravnému konaniu. Zdravotnícky pracovník rešpektuje pacienta ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami i povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje zdravie… Zdravotnícky pracovník nijakým spôsobom nesmie zneužiť dôveru a závislosť pacienta.“ Čas na rozmyslenie pri tak vážnom nezvratnom úkone, akým je ukončenie života nenarodeného dieťaťa matky patrí k povinne poskytovanej  trpezlivosti.

Trestnoprávne konzekvencie má obvinenie, že návrh zákona podpisujúcim „zakazuje konať včas  a čakať na „bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života ženy““.  Tak závažné obvinenie sa však nerieši verejným listom, ale trestnoprávnymi prostriedkami, a to podaním trestného oznámenia pre možné spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa §§ 155 až 158 Trestného zákona alebo trestného činu usmrtenia v štádiu pokusu podľa § 149 trestného zákona.

Návrh však neobsahuje žiadny zákaz poskytnúť zdravotnú starostlivosť včas, iba dlhé roky a praxou odskúšaný pojem, ktorý je súčasťou definície neodkladnej zdravotnej starostlivosti uvedenej v § 2, ods. 3 zákona  576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto rozlíšenie pozná každý zdravotnícky pracovník. Obvinenie z trestného činu, či zo závažného ohrozenia zdravia a životov nie je len nepravdivou informáciou, ale má tiež trestnoprávne konzekvencie, ktoré môže využiť obvinená strana.

Vyzývame preto zdravotníckych pracovníkov, aby si uvedomili konzekvencie a dôveru, ktorú do nich Ústavný súd Slovenskej republiky v minulosti vkladal a nepoužívali neodborné argumenty, či nepremyslené obvinenia zo závažnej činnosti majúcej trestnoprávne dôsledky, pretože tým znižujú dôveru verejnosti v odbornosť aj iných profesií nielen v odbornosť  svojej profesie.

Vyzývame poslancov NR SR, vládu SR a generálneho prokurátora, aby iniciovali návrh na začatie konania o súlade zákona o umelom prerušení tehotenstva s Ústavou SR podľa čl. 125 ústavy Ústavnému súdu SR v ustanovení, ktorým sa povoľuje bezdôvodný umelý potrat na žiadosť ženy, a tým zbavuje nenarodené dieťa práva na život. 

JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD., advokát

Mgr. Patrik Daniška, advokát

JUDr. Dominik Okenica, advokát

JUDr. Ján Čarnogurský, st.

JUDr. Jana Michaličková, PhD.

JUDr. Ladislav Hajdu

JUDr. Karol Vojtko

JUDr. Elena Bohmerová

Mgr. Silvia Bakytová

Mgr. Peter Drábek

JUDr. Mgr. Miloš Ágh

Ing. Bc. Andrea Mohoritová

JUDr. Ľubica Kupková

Mgr. Jana Milcová

Mgr. Dominika Huttova

Mgr. Matúš Ridzoň

JUDr. Ján Dolhý

JUDr. Peter Kubolek