Nesťažujte službu policajtkám a policajtom

Autor: Nový odborový zväz polície Adresát: Ministerstvo vnútra SR

Vážené ministerstvo vnútra SR,

Nový odborový zväz polície podáva k návrhu: LP/2021/791 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov zverejnenému na linku https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2021-791 nasledovné zásadné hromadné pripomienky. S týmito pripomienkami sa stotožňujú aj podpísaní občania.

698 podpísaných. Dosiahnime podpisov!
Pred odoslaním podpisu musíte súhlasiť so spracovaním osobných údajov.

Zásadné pripomienky Nového odborového zväzu k návrhu LP/2021/791 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov zverejnenému na linku https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2021-791

(Všetky pripomienky sú zásadné.)

 

 1.     Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, bod 16, § 14 sa vypúšťa písm. j).

 Odôvodnenie

 Pripomienka k § 14 ods. 1 písm. j) „Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a nie je štátnym občanom iného štátu.“      

Navrhujeme preto vypustiť ustanovenie § 14 ods. 1 písm. j) z návrhu novelizácie Zákona o štátnej službe. Prípadne doplniť za text  písm. j)  nasledovnú formuláciu: „ak ide o služobný pomer príslušníka informačnej služby, príslušníka bezpečnostného úradu alebo príslušníka Policajného zboru, ktorý plní úlohy kriminálneho spravodajstva.“

 Nevidíme dôvod, pre ktorý by malo byť upierané právo vykonávať funkciu podľa Zákona o štátnej službe tým osobám, ktoré majú, okrem štátneho občianstva Slovenskej republiky, ešte iné štátne občianstvo. Občania Slovenskej republiky sú si rovní v právach a povinnostiach a preto je, podľa našej mienky, neprípustné, aby boli akýmkoľvek spôsobom zvýhodňovaní tí občania Slovenskej republiky, ktorí nemajú iné štátne občianstvo.

 Konkrétne štátne občianstvo je súkromná záležitosť toho-ktorého občana Slovenskej republiky. Samotná skutočnosť, že určitá osoba má štátne občianstvo Slovenskej republiky, mu garantuje možnosť uplatňovania svojich práv vyplývajúcich zo štátnej príslušnosti k Slovenskej republiky. Pokiaľ trvá tento právny vzťah medzi určitou osobou a Slovenskou republikou spočívajúce v štátnom občianstve, nemožno takého štátneho občana Slovenskej republiky diskriminovať len preto, lebo disponuje štátnym občianstvom inej krajiny.

 Ak má navrhovateľ legislatívnej zmeny záujem na tom, aby činnosti podľa Zákona o štátnej službe vykonávali iba občania Slovenskej republiky, ktorí nemajú iné štátne občianstvo, je potrebné všeobecne záväzným právnym predpisom bezpodmienečne znemožniť občanom Slovenskej republiky nadobúdanie štátneho občianstva iných krajín. V opačnom prípade nie je možné triediť občanov Slovenskej republiky na občanov „prvej a druhej kategórie“ len na základe toho, či disponujú ešte iným štátnym občianstvom.

 Okrem toho, máme za to, že občan Slovenskej republiky nie je ani povinný preukazovať Slovenskej republike svoju štátnu príslušnosť k inému štátu. Táto povinnosť nevyplýva občanovi Slovenskej republiky zo žiadneho právneho predpisu.

 V osobitných prípadoch SIS, NBÚ chápeme vyššiu opodstatnenosť tejto úpravy. 

 

 2.     Navrhujeme vypustiť bod 24.

 Odôvodnenie

 Pripomienka k § 14a ods. 6 „Na účely zistenia, či občan spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa § 14 ods. 1 písm. j), podrobí sa bezpečnostnej previerke podľa osobitného predpisu.“

Odôvodnenie obsiahnuté v pripomienke k § 14.

 

3.     Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I,  Bode 29, § 15, ods. 7 sa za slová „žiadosti“ vkladá bodka a  vypúšťajú slová:  „a na konci sa pripája táto veta: „Informácie, ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca s prijímacím konaním, sa nesprístupňujú.“

 Odôvodnenie:

  Pre transparentnosť a zvýšenie objektivity  konania je dôležité, aby uchádzač poznal, príčiny, pre ktoré bola jeho žiadosť zamietnutá, pokiaľ samozrejme nejde o skutočnosti pod stupňom utajenia.

 

  4.     Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, sa vypúšťa bod 39.

 Odôvodnenie

 Pripomienka k § 36 ods. 1 „Policajta možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh Policajného zboru uložených pri vyhlásení bezpečnostného opatrenia na ochranu života, zdravia alebo práv iných osôb, alebo ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby na nevyhnutne potrebný čas, najviac na šesť mesiacov za obdobie 12 mesiacov, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný.“          

Navrhujeme vypustiť alebo prijať  nasledovné znenie § 36 ods. 1 Zákona o štátnej službe: „Policajta možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh Policajného zboru uložených pri vyhlásení bezpečnostného opatrenia na ochranu života, zdravia alebo práv iných osôb na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na šesť mesiacov za obdobie 12 mesiacov, alebo ak je to nevyhnutné na zabezpečenie riadnej činnosti útvaru v jeho územnej pôsobnosti na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na dva mesiace za obdobie 12 mesiacov, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný.

 Nesúhlasíme s  dikciou uvedeného ustanovenia v časti „alebo ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby“. Ide o formuláciu, ktorá nie je jednoznačná. V praxi sa nebude tento dôležitý záujem štátnej služby nijakým zvláštnym spôsobom objektivizovať a preto je dané objektívne riziko, že uvedené ustanovenie bude prostriedkom na „odstraňovanie“ názorovo nepohodlných príslušníkov Policajného zboru.

 Máme za to, že navrhovateľ si týmto ustanovením chce nenápadne vytvoriť bezvýhradný priestor na manipuláciu s personálnym stavom v Policajnom zbore, ktorý nie je na riadiacej pozícii. Vnímame aplikačné problémy, na ktoré poukazuje navrhovateľ v dôvodovej správe k návrhu novelizácie Zákona o štátnej službe. Máme však za to, že ak je determinantom zavedenia predmetnej časti ustanovenia práve nevyhnutná potreba zabezpečiť riadnu činnosť určitého útvaru Policajného zboru, je uvedenú skutočnosť nevyhnutne potrebné konkretizovať v dikcii predmetného ustanovenia tak, aby nedochádzalo k rôznym možnostiam jej výkladu.

 Vzhľadom na to, že v prípade zabezpečenia činnosti iného útvaru nejde o taký charakter policajných činností, ako pri plnení bezpečnostných opatrení, navrhujeme preto, aby obdobie, počas ktorého môže byť policajt prevelený na inú funkciu z takéhoto dôvodu, nepresahovalo 2 mesiace za obdobie 12 mesiacov. Tento návrh odôvodňujeme tým, že zabezpečenie činnosti konkrétneho útvaru nemá charakter reálneho ohrozenia verejného poriadku v širšom ponímaní ako pri nevyhnutnosti plnenia úloh vyplývajúcich z bezpečnostného opatrenia a preto nevidíme dôvod, prečo by mal mať služobný úrad možnosť narušiť riadny rodinný a spoločenský život policajta tým, že tento bude prevelený na tak dlhú dobu, t. j. šesť mesiacov. Zároveň poukazujeme aj na skutočnosť, že zabezpečenie riadnej činnosti útvaru si vyžaduje menej personálneho kapitálu ako zabezpečenie bezpečnostného opatrenia a preto je možné prevelených policajtov fluktuovať v oveľa vyššej intenzite. Považujeme preto 2 mesiace v priebehu 12 mesiacov za primerané.

 

5.     Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, sa bod 40 mení a znie: 40. V § 36 odsek 2 znie: „(2) Ak si to situácia uvedená v odseku 1 vyžaduje, možno policajta preveliť, ak s tým súhlasí, aj na čas dlhší ako je uvedené v odseku 1, najdlhšie však na jeden rok.“

 Odôvodnenie

 Pripomienka k § 36 ods. 2 „Ak si to situácia uvedená v odseku 1 vyžaduje, možno policajta preveliť, ak s tým súhlasí, aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na jeden rok.“

Odôvodnenie obsiahnuté v odôvodnení k § 36, ods. 1.

 

 6.     Navrhujeme vypustiť v čl. I bod 45.        

 Odôvodnenie

 Prichádza k stratám istoty vo vzťahu k policajtom, ktorí sú v jednej z najťažších situácií. Preukazovanie služobného úrazu alebo choroby z povolania je náročný a dlhotrvajúci proces a takto stanovený proces by znamenal veľký a negatívny vplyv na všetkých policajtov, ktorí sú vo vážnej zdravotnej situácii vrátane tých, ktorí trpia chorobou z povolania.

          

 7.     V čl. I, bode 47, § 46, ods. 1, písm. b) navrhujeme doplniť pred slová „trestný čin“ slovo „úmyselný“.

 Odôvodnenie:

 Pripomienka k § 46 ods. 1 písm. b) „Policajt sa dočasne pozbaví výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo  priebeh objasňovania jeho konania a bolo voči nemu vznesené obvinenie za trestný čin.“

 Máme za to, že nie je na mieste policajtov „sankcionovať“ opakovane formou postavenia mimo službu pri spáchaní nedbanlivostného trestného činu. Predsa len, samotný charakter každého nedbanlivostného trestného činu spočíva v „náhode“ a preukázateľne pri nich absentuje úmysel konať v intenciách Trestného zákona. Absenciu slova „úmyselný“ v uvedenom návrhu považujeme len za nedopatrenie pri kreovaní návrhu novelizácie zo strany navrhovateľa.

 

 8.     V čl. I, bode 48, § 46, ods. 2 sa vypúšťajú slová: „slová „šesť mesiacov“ sa nahrádzajú slovami „jeden rok“.

 Odôvodnenie

 Pri pozbavení výkonu služby ide o tak vážny zásah do bežného života policajta, že považujeme za nevyhnutné, aby bolo konané rýchlo. Pre prípady osobitného zreteľa stále existuje možnosť pre ministra vnútra SR, aby túto dobu predĺžil.

 

  9.     V čl. I, navrhujeme vypustiť bod 51.

 Odôvodnenie:

 Pripomienka k § 46 ods. 9 „Pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby sa rozhodnutie nevydáva.“

 Zásadne odmietame uvedené ustanovenie. Ide o šikanózne konanie voči policajtom, pretože v prípade dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nebudú mať možnosť podania opravného prostriedku a to napriek skutočnosti, že z finančného hľadiska ide, pri danom opatrení, fakticky o sankciu (dochádza k výraznému zníženiu služobného príjmu).

 Máme za to, že pre príslušného nadriadeného nemôže byť neprekonateľným problémom spracovať patričné, riadne odôvodnené, rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby. Takéto rozhodnutie by jednak deklarovalo dôvody, pre ktoré sa policajt dočasne pozbavuje výkonu štátnej služby a jednak by tieto dôvody boli objektívne preveriteľné a posúditeľné.

 V opačnom prípade by išlo o arbitrárne rozhodnutie príslušného nadriadeného o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, pričom vydávanie arbitrárnych rozhodnutí je v podmienkach Slovenskej republiky neprípustné a takéto rozhodnutia sú kvalifikované ako nezákonné.

 Preto navrhujeme vypustiť ustanovenie § 46 ods. 9 z návrhu novelizácie Zákona o štátnej službe.

 

 10. V čl. I, bode 53, § 48, ods. 3 sa vypúšťa písmeno z).

 Odôvodnenie

 Návrh sa snaží zakotviť povinnosť policajta „podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanoví osobitný predpis,13ae) alebo ak tak určí minister.“ Dôvodová správa k tomuto bodu uvádza: „V súčasnej právnej úprave už existuje možnosť využitia psychofyziologického overenia pravdovravnosti (tzv. detektoru lži) na zistenie spoľahlivosti občana v prijímacom konaní do služobného pomeru. Takýmto spôsobom je možné zistiť, či občan v prijímacom konaní hovorí pravdu o tom, či požíva omamné látky, psychotropné látky alebo iné návykové látky, alebo sa overuje, či existujú nejaké skutočnosti, ktoré by nedávali záruku riadneho výkonu štátnej služby. Policajta však nemožno podrobiť psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti bez jeho súhlasu. Navrhuje sa preto do ustanovení upravujúcich povinnosti policajtov začleniť povinnosť podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak pre nich ustanoví osobitný predpis, alebo ak tak určí minister. Súčasne sa touto úpravou implementuje odporúčanie GRECO, ktoré požaduje posilniť systém bezpečnostných previerok vrátane zabezpečenia zavedenia a vykonávania kontrol integrity v pravidelných intervaloch počas kariéry policajtov v závislosti od miery ich vystavenia korupčným rizikám a požadovanej úrovne bezpečnosti.

Je vysoko neodborné, ako zjednodušujúco pristupuje navrhovateľ k problematike polygrafu. Na problémy polygrafu, hoci môže byť dobrou pomôckou upozornil aj bývalý minister vnútra Vladimír Palko v článku Falošný kult okolo detektoru  lži (https://dennikstandard.sk/146837/falosny-kult-okolo-detektoru-lzi/) Odhliadnúc od toho, že ide o bývalého politika, ktorého politické názory nekomentujeme,  s  odbornými výhradami uvedenými v článku sa stotožňujeme a upozorňujeme, že predkladateľ tvrdí, že detektor lži dokáže zistiť, či uchádzač hovorí pravdu o užívaní drog alebo o skutočnostiach dôležitých pre výkon štátnej služby a to nie je evidentne pravda. Odporúčania GRECO však nežiadajú zavedenie polygrafu, ale posilnenie bezpečnostných previeriek a kontroly integrity.

 Vladimír Palko v článku napríklad uvádza: „Pre nájdenie názorov kritikov polygrafu si stačí dať do google vyhľadávača slovo „polygraph“ a ponúknu sa vám ihneď desiatky vyjadrení. Zacitujme aspoň z niekoľkých, napríklad z The Truth about Lie Detectors (aka Polygraph tests) na stránke Americkej psychologickej asociácie z roku 2004: „Presnosť (t.j. platnosť) polygrafického testovania je už dlhodobo kontroverzná. Základný problém je teoretický: Neexistuje dôkaz o tom, že akýkoľvek vzorec fyziologických reakcií je jedinečný pre klam. Čestný človek môže byť nervózny, keď odpovedá pravdivo, a nepoctivý človek nemusí pociťovať úzkosť.“ … Polygraf teda nie je detektorom lži, ale iba detektorom nervóznosti, stresu či úzkosti. Článok končí odporúčaním, že „… najpraktickejšou radou je zostať skeptický k záveru, ktorý z polygrafu vyplynul“.“

Pripomienka k § 48 ods. 5 „Policajt nesmie byť členom alebo registrovaným kandidátom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o policajta uvedeného v § 44 ods. 2.“

11. V čl. I, bod 54, navrhujeme nasledovné úpravy:  § 48 ods. 5 znie: „(5) Policajt nesmie byť členom alebo registrovaným kandidátom politickej strany alebo politického hnutia, ani vyvíjať činnosť v ich prospech; registrovaným kandidátom politickej strany alebo politického hnutia a vyvíjať činnosť v ich prospech môže policajt len počas volebnej kampane pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.“

Odôvodnenie

 Upresňuje sa doba, počas ktorej môže policajt vykonávať činnosť v ich prospech.

 

12.    Navrhujeme vypustiť v bode 57 ods. 8.

 Odôvodnenie

Pripomienka k § 48 ods. 8 „Činnosť podľa odseku 7 je možné vykonávať, ak nenarušuje riadny výkon funkcie policajta a sú dodržané základné povinnosti policajta. Policajt je povinný o vykonávaní činnosti podľa odseku 7 nadriadeného písomne informovať. V prípade pochybností určí povinnosť policajta ukončiť činnosť podľa odseku 7 nadriadený s právomocou ustanoviť policajta do funkcie.“

Považujeme za neakceptovateľné, aby bol nadriadený s ustanovovacou právomocou nadradený nad všeobecne záväzné právne predpisy. Uvedené ustanovenie stavia nadriadeného s ustanovovacou právomocou presne do takejto pozície. Nadriadený s ustanovovacou právomocou môže svoju právomoc voči svojim podriadeným vykonávať len vo vzťahu k činnosti v Policajnom zbore a nie vo vzťahu k činnosti, ktoré s činnosťou Policajného zboru.

V prípade pochybností, či iná zárobková činnosť nenarušuje riadny výkon funkcie policajta, je nadriadený daného policajta povinný skúmať, či tento riadne a včas plní všetky svoje služobné úlohy. V prípade, ak má policajt nedostatky pri výkone svojej služobnej činnosti, má jeho nadriadený k dispozícii zákonné možnosti, ako sa s týmto policajtom vysporiadať (disciplinárne opatrenia, služobné hodnotenie, návrhu na ustanovenie do inej funkcie, atď.). Máme za to, že ak policajt nedokáže plniť riadne a včas svoje služobné úlohy z dôvodu prítomnosti inej zárobkovej činnosti, je nadriadený s ustanovovacou právomocou oprávnený vyvodiť voči tomuto policajtovi dôsledky len vo vzťahu k výkonu jeho služobnej činnosti, prepustenie zo služobného pomeru nevynímajúc. Nemôže však policajtovi zakázať vykonávať zárobkovú činnosť opísanú v predchádzajúcom bode, čo totiž policajt robí vo svojom voľnom čase je jeho záležitosť, aké knihy a či a akým štýlom píše publicistiku a či bude alebo nebude poslancom obce tiež.

 V prípade, ak by sme pripustili opačný výklad oproti výkladu uvedenom v predošlom odseku, dospeli by sme k absurdným záverom, že nadriadený s ustanovovacou právomocou môže zakázať policajtovi vykonávať funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, či zakázať mu predávať výsledky svojej publikačnej činnosti a podobne. Došlo by k absurdným situáciám spojeným s neodôvodneným a zákonne absolútne nepodloženým zásahom do súkromia policajta.

 13.    Navrhujeme vypustiť v čl. I,  bod 59.

 Už dlhodobo máme výhrady k bezpodmienečnej možnosti nadriadeného s ustanovovacou právomocou nahliadať do majetkového priznania policajtov, do ktorého sa uvádzajú (a po novom sa majú uvádzať v oveľa širšej miere) skutočnosti, ktoré sú predmetom bankového tajomstva a obchodného tajomstva.

K detailizácii majetkových priznaní nemáme žiadne špecifické výhrady. Myslíme si, že žiadny policajt nenájde objektívny dôvod, pre ktorý by nemal navrhované skutočnosti uvádzať v majetkovom priznaní. Máme však výhrady k forme, akou sa tieto skutočnosti získavajú a následne analyzujú.

 Považujeme za paradoxné, že vyšetrovateľ Policajného zboru nemá právo prelomiť bankové tajomstvo alebo obchodné tajomstvo bez súhlasu prokurátora ani v prípade, ak existuje reálne dôvodné podozrenie, že finančné prostriedky na určitých účtoch pochádzajú z trestnej činnosti. Na druhej strane, akýkoľvek nadriadený s ustanovovacou pôsobnosťou má, podľa návrhu novelizácie Zákona o štátnej službe, právo bezpodmienečne prelomiť bankové a obchodné tajomstvo svojich podriadených. Považujeme to za disproporciu a máme za to, že je potrebné sa s touto disproporciou náležite vysporiadať.

 Možnosťou je, že sa forma majetkového priznania upraví tak, aby skutočnosti, ktoré sú predmetom bankového a obchodného tajomstva, boli dohľadateľné len na základe špecifického postupu v zmysle iného všeobecne záväzného právneho predpisu tak, aby bol adekvátne nastavený systém vzájomných bŕzd a protiváh, napríklad po vzore trestného konania, kde žiadosť policajta na prelomenie bankového a obchodného tajomstva musí aprobovať prokurátor. Do majetkového priznania by sa tým pádom nepísali konkrétne skutočnosti týkajúce sa obchodného a bankového tajomstva, iba základné informácie, kde možno dohľadať informácie tvoriace predmet bankového a obchodného tajomstva (napríklad čísla účtov, na ktorých má policajt uložené finančné prostriedky, príjem z predaja predmetu duševného vlastníctva policajta a podobne).

 Ďalšou možnosťou, pre nás najmenej akceptovateľnou, je ponechanie navrhovanej právnej úpravy s tým, že majetkové priznanie ako také a celý proces týkajúci sa podaného majetkového priznania, budú vedené pod stupňom utajenia „Vyhradené“. Tento stupeň utajenia, podľa našej mienky, dostatočne vhodným spôsobom a proporčne koreluje s bankovým a obchodným tajomstvom, na základe čoho nehrozí vyzradenie skutočností tvoriacich predmet týchto tajomstiev, resp. hrozba vyzradenia sa výrazným spôsobom znižuje.

 Každopádne, nastavenie podmienok podávania majetkových priznaní tak, ako je to navrhnuté v návrhu novelizácie Zákona o štátnej službe, je nešťastné, neprimerane zasahuje do súkromia policajtov a neposkytuje náležitú a dostatočnú ochranu obchodného a bankového tajomstva jednotlivých policajtov. Z uvedeného dôvodu je uvedené ustanovenie návrhu novelizácie Zákona o štátnej službe v predloženom znení neakceptovateľné a je potrebné toto ustanovenie bezpodmienečne špecifikovať.

 

14. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, sa bod  64 mení a znie: V § 54 sa za slová výčitka dopĺňajú slová „ alebo alternatívne služobné opatrenia“,  a   na konci textu dopĺňa veta:  „V konaní o uložení výčitky alebo alternatívneho služobného opatrenia sa primerane použijú ustanovenia o disciplinárnom previnení.“

 Odôvodnenie:

 Pripomienka k § 54 „Ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží. O uložení výčitky alebo alternatívneho služobného opatrenia sa vyhotoví písomný záznam, ktorý sa zakladá do osobného spisu policajta.“

 Nie je nevyhnutne potrebné, aby bolo takéto disciplinárne opatrenie zakladané do osobného spisu policajta.

 Navrhujeme alternatívne služobné opatrenia, ktoré by mali sledovať účel, pre ktorý bolo vedené disciplinárne konanie. Napríklad, ak policajt poruší niektorý z aspektov výkonu služobnej činnosti, ako alternatívne služobné opatrenie mu bude uložená povinnosť zúčastniť sa odborného školenia na danú problematiku. Nadriadený by mohol dostať voľno pri forme uloženého alternatívneho služobného opatrenia.

 Od takejto právnej úpravy si sľubujeme vyššiu iniciatívu policajtov, pričom ich snaha o to, aby sa nedopustili opakovane určitého disciplinárneho previnenia, bude determinovaná práve skúsenosťou s alternatívnym služobným opatrením, ktoré by mohlo mať oveľa väčší výchovný a preventívny efekt, ako niektoré z disciplinárnych opatrení uvedených v Zákone o štátnej služby.

 Preto navrhujeme, medzi § 54 a § 55 návrhu novelizácie Zákona o štátnej službe vložiť nový § 54a, ktorý by, vrátane nadpisu, znel:

 „§ 54a

Alternatívne služobné opatrenia

(1)      Alternatívnym služobným opatrením je

                              a)          osobný pohovor;

                              b)           povinnosť zúčastniť sa odborného školenia;

                              c)           povinnosť vykonania samoštúdia s následným overením vedomostí.

(2)      Osobný pohovor spočíva v povinnosti policajta absolvovať priamy osobný rozhovor s príslušným nadriadeným, z ktorého sa vyhotoví písomný záznam a v ktorom príslušný nadriadený vysvetlí policajtovi mieru závažnosti jeho konania a navrhne konkrétny spôsob, ako zistené nedostatky odstrániť.

 (3)      Povinnosť zúčastniť sa odborného školenia spočíva v účasti na konkrétnom odbornom školení, seminári, workshope, konzultácii alebo inej, týmto na roveň postavenej, odbornej aktivity, zameranej na získanie odborných vedomostí, ktoré sú nevyhnutne potrebné na odstránenie zistených nedostatkov.

 (4)      Povinnosť vykonania samoštúdia s následným overením vedomostí spočíva v povinnosti policajta počínať si v určitom čase tak, aby sám, vlastným štúdiom, získal odborné vedomosti, ktoré sú nevyhnutne potrebné na odstránenie zistených nedostatkov. Nadriadený je oprávnený preveriť získanie týchto odborných vedomostí preveriť.

 (5)      O uložení alternatívneho služobného opatrenia sa vyhotoví písomný záznam, ktorý sa doručí, spravidla osobne, policajtovi. Policajt je povinný vykonať alternatívne služobné opatrenie v určenom čase, najneskôr však do 3 mesiacov od uloženia alternatívneho služobného opatrenia. Voči uloženiu alternatívneho služobného opatrenia nie je prípustný opravný prostriedok. Písomný záznam o uložení alternatívneho služobného opatrenia sa nezakladá do osobného spisu policajta.

 (6)      Pri uložení alternatívneho služobného opatrenia podľa ods. 1 písm. b), c) a d) uvedie príslušný nadriadený v písomnom zázname, okrem lehoty na vykonanie tohto alternatívneho služobného opatrenia, aj náhradné disciplinárne opatrenie, ktoré bude policajtovi uložené v prípade nesplnenia jeho povinnosti vyplývajúcej z uloženého alternatívneho služobného opatrenia.“

15. Navrhujeme doplniť nasledovný nový bod novely:

 § 66, ods. 1 sa číslovka „32“ nahrádza číslovkou „35“.

 Odôvodnenie

 Pripomienka § 68 ods. 3 „Pri štátnej službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý odpočinok v týždni musí však byť najmenej 24 hodín.“

 Podľa článku 5 smernice EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času „Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby za každé obdobie siedmich dní mal pracovník nárok na minimálny neprerušovaný odpočinok v trvaní aspoň 24 hodín plus jedenásťhodinový denný odpočinok uvedený v článku 3. V prípade, že je to zdôvodnené objektívnymi, technickými alebo organizačnými podmienkami, môže sa uplatňovať minimálny čas odpočinku 24 hodín.“ V danom prípade ide o aproximáciu smernice, ktorá doposiaľ nebola v celom rozsahu aproximovaná.

 Inkriminované ustanovenie Zákona o štátnej službe stanovuje podmienky výkonu služby nad základný čas služby v týždni. Subsumuje obmedzenia spočívajúce v trvaní doby výkonu služby nad základný čas služby v týždni. Týmto obmedzením je, že hoci trvá dôležitý záujem štátnej služby a úlohy v zmysle osobitných predpisov nemôže vykonať iný príslušník Policajného zboru, iba vždy jeden konkrétny príslušník Policajného zboru, výkon služby nad základný čas služby v týždni nesmie trvať dlhšie ako 18 hodín, za predpokladu, že nasledujúci pracovný deň má príslušník Policajného zboru plánovanú opäť riadnu službu. Pre lepšie pochopenie načrtnutej problematiky budeme v ďalšej časti listu pracovať s nasledovným príkladom:

 Príklad

Vyšetrovateľ Policajného zboru má plánovanú službu dňa 13. decembra, 14. decembra a 
15. decembra vždy na 8 hodín, t. j. od 7.30 h do 15.30 h. Dňa 13. decembra sa vyskytne dôležitý záujem služby, ktorý je potrebné plniť vyšetrovateľom Policajného zboru nad základný čas služby v týždni (tzv. „nadčas“). Keďže vyšetrovateľ Policajného zboru má plánovanú službu aj 14. decembra v čase od 7.30 h, doba trvania služby nad základný čas služby v týždni môže trvať najdlhšie do dňa 14. decembra do 01.30 h. Následne musí vyšetrovateľ Policajného zboru dodržať podmienku 6-hodinového odpočinku medzi službami. V prípade, ak je prítomný tento dôležitý záujem služby, ktorý spôsobuje nevyhnutnosť výkonu služby nad základný čas služby v týždni, rovnaká situácia sa zopakuje aj 14. decembra v popoludňajších hodinách, keď je vyšetrovateľ Policajného zboru nútený ukončiť výkon služby dňa 15. decembra o 01.30 h, bez ohľadu na to, či pretrváva dôležitý záujem služby alebo nie.
                        

Uvedený príklad spôsobuje v praxi obrovské aplikačné problémy a to najmä v súvislosti s plnením úloh vyšetrovateľov Policajného zboru podľa Trestného poriadku. Zaisťovacie úkony trestného konania sú totiž viazané na zákonnú lehotu 48 hodín, počas ktorých musí byť zadržaná osoba, spoločne s vyšetrovacím spisom, odovzdaná dozorovému prokurátorovi. Trestný poriadok pritom nerozlišuje závažnosť skutku, pre ktorý došlo k vykonaniu zaisťovacieho úkonu a zákonnú lehotu stanovuje striktne pri všetkých druhoch trestných činov na 48 hodín. 

Vzhľadom na plynutie zákonnej lehoty, počas ktorej je potrebné, aby vyšetrovateľ Policajného zboru, ktorý je zodpovedný za vedenie vyšetrovania, dochádza k výrazným komplikáciám súvisiacim so zákazom výkonu služby tomuto vyšetrovateľovi Policajného zboru po 18 hodinách. Aby dodržal ustanovenia Zákona o štátnej službe, v zmysle vyššie uvedeného príkladu by musel ukončiť službu dňa 14. decembra o 01.30 h a pokračovať dňa 14. decembra o 07.30 h. V danom prípade teda vyšetrovateľ Policajného zboru reálne stratí 6 hodín zo zákonnej 48-hodinovej lehoty. V praxi však niekedy ani nie je možné reálne zabezpečiť ukončenie služby v uvedenom čase (napr. pokračujúca domová prehliadka, prehliadka iných priestorov a pozemkov, obhliadka miesta činu, výsluchu zadržanej, či inej, osoby a pod.). 

Hoci by sa to nemalo verejne priznávať, z vyššie uvedených dôvodov dochádza v praxi k obchádzaniu Zákona o štátnej službe tak, že vyšetrovateľ Policajného zboru neukonči výkon štátnej služby v zákonom predpísanom čase, ale vo výkone služby pokračuje nepretržite. Časová strata 6 hodín, popísaná vyššie v tomto liste, je následne buď vyšetrovateľovi Policajného zboru kompenzovaná tak, že týchto 6 hodín sa rozpíše ako výkon služby nad základný čas služby v týždni v inom dni v týždni tak, aby boli dodržané lehoty podľa Zákona o štátnej službe bez ohľadu na to, či príslušník Policajného zboru reálne vykonáva službu nad základný čas služby v týždni alebo je preplatenie týchto 6 hodín príslušníkovi Policajného zboru jednoducho odopreté z dôvodu, že v danom čase vykonával službu nad základný čas služby v týždni „z vlastnej vôle“ a nie z príkazu nadriadeného, čo je argument položený až do roviny ad absurdum. 

Trestné právo je špecifickým odvetvím verejného práva a to z dôvodu, že pri jeho aplikácii sa zasahuje do základných práv a slobôd osôb, ktoré sú týmto osobám garantované Ústavou Slovenskej republiky. Tieto ústavné práva možno osobám obmedziť alebo odňať iba v zákonom uvedených dôvodoch a na nevyhnutný čas. Máme za to, že prestávka v trvaní 6 hodín počas plynutia zákonnej lehoty Trestného poriadku súvisiacej so zaisťovacím úkonom, je neodôvodnený prieťah v trestnom konaní a je to porušenie ústavného princípu, ktorý garantuje všetkým osobám základné ľudské práva a slobody a možnosť ich obmedzenia len na nevyhnutný čas. Vzhľadom na to, že príslušník Policajného zboru vo veci nekoná 6 hodín, nemožno hovoriť o splnení podmienky nevyhnutného času, pretože v danom prípade je teoreticky osoba obmedzovaná na osobnej slobode o 6 hodín dlhšie, ako by mohla byť za predpokladu, žeby k uvedeným prieťahom nedochádzalo. 

Máme za to, že zákonodarca pri kreovaní Zákona o štátnej službe opomenul túto špecifickú situáciu. Nanešťastie, z hľadiska charakteru trestného konania, v drvivej väčšine prípadov nie je možné zabezpečiť ani striedanie príslušníkov Policajného zboru pri vedení trestného konania. Ak by sa ale aj našli možnosti na striedanie príslušníkov Policajného zboru v priebehu zákonnej lehoty, vyšetrovateľ Policajného zboru, ktorý je zodpovedný za vedenie vyšetrovania, má povinnosť dohliadať na postup orgánu činného v trestnom konaní počas celej doby vedenia vyšetrovania a tohto príslušníka Policajného zboru preto prakticky nahradiť nemožno. Akákoľvek výmena vo veci konajúcich príslušníkov Policajného zboru je však spojená s veľmi náročným logistickým a technickým procesom a to až do takej miery, že takéto striedanie je v praxi neaplikovateľné. Okrem toho, pri teoretickom striedaní príslušníkov Policajného zboru pri vedení trestného konania by dochádzalo takisto k prieťahom v trestnom konaní. Hoci by tieto prieťahy neboli v trvaní 6 hodín, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky je akýkoľvek prieťah porušením ústavných práv osoby na osobnú slobodu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby ustanovenie § 68 ods. 3 až 5 zneli:

 § 68, ods. 3 sa mení a znie:

 „(3) Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby možno pri štátnej službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý odpočinok v týždni musí však byť najmenej 24 hodín.“

Odôvodnenie

Podľa článku 5 smernice EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času „Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby za každé obdobie siedmich dní mal pracovník nárok na minimálny neprerušovaný odpočinok v trvaní aspoň 24 hodín plus jedenásťhodinový denný odpočinok uvedený v článku 3. V prípade, že je to zdôvodnené objektívnymi, technickými alebo organizačnými podmienkami, môže sa uplatňovať minimálny čas odpočinku 24 hodín.“ V danom prípade ide o aproximáciu smernice, ktorá vymedzuje možné zníženie doby odpočinku objektívnymi technickými alebo organizačnými podmienkami, domnievame sa, že pridanie dôležitého záujmu štátnej služby napĺňa tento predpoklad smernice, nakoľko podľa § 68, ods. 2 „Štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného. Domnievame sa, že je potrebné priamo v danom ustanovení vymedziť, že pri skrátení odpočinku ide o dôležitý záujem štátnej služby, nakoľko práca nad základný čas nemusí byť vždy takto kvalifikovaná. Zákon totiž vôbec nezakazuje vykonávať činnosť nad základný čas. Ods. 1 stanovuje povinnosť policajta pri dôležitom záujme štátnej služby. Ods. 2 definuje dôležitý záujem štátnej služby. A súčasný ods. 3 nehovorí znovu hovorí iba o činnosti nad základný čas, bez toho, aby sa viazala na ods. 2. To však môže byť v rozpore so smernicou.

V § 68 sa za ods. 3 dopĺňajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:

„(4) Ak je štátna služba vykonávaná nad základný čas služby z dôvodu  úkonov trestného konania podľa Trestného poriadku  počastrvania obmedzenia osobnej slobody podozrivej osoby možno nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami skrátiť na menej ako šesť hodín alebo ho neposkytnúť, ak s tým policajt súhlasí.

(5) Ak sa skráti alebo neposkytne minimálny denný alebo týždenný odpočinok stanovený v § 66, ods. 1 poskytne sa policajtovi bezodkladne najneskôr do 7 dní rovnocenný náhradný odpočinok.

 Pôvodný ods. 4 sa prečísľuje na ods. 6.

 Odôvodnenie

 Takto koncipované ustanovenie  Zákona o štátnej službe by odstránilo aplikačné problémy súvisiace s vykonávaním štátnej služby nad základný čas služby v týždni v prípade realizácie úkonov trestného konania v tzv. väzobnej lehote, t. j. v lehote najviac 48 hodín od obmedzenia osobnej slobody osoby podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného predpisu. Zároveň by bolo učinené zadosť ústavným princípom spočívajúcim v požiadavke minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd osôb. V prípade takejto koncepcie uvedeného ustanovenia by nedošlo k žiadnym razantným zmenám v aplikačnej praxi, keďže táto sa už teraz uberá viac cestou akceptovania ústavných princípov spočívajúcich v požiadavke minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd osôb v korelácii so striktným dodržaním zákonných lehôt v zmysle ustanovení Trestného poriadku, na úkor striktného dodržania ustanovení Zákona o štátnej službe.

 Zároveň sa dopĺňajú požiadavky smernice EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času uvedené v článku 17, ods. 2 „Odchýlky uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 sa môžu prijať prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení alebo prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi sociálnymi partnermi za predpokladu, že príslušným pracovníkom sa poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku alebo že vo výnimočných prípadoch, keď nie je z objektívnych dôvodov možné poskytnúť rovnocenný náhradný čas odpočinku, sa dotknutým pracovníkom poskytne primeraná ochrana.“

 16. V čl. I, sa bod 69 vypúšťa.

 Odôvodnenie

 Čas dovolenky je časom, ktorý má slúžiť na oddych skracovanie doby oznámenia z 15 dní na 3 dni vážne zasahuje do rodinného života policajta a narúša možnosti policajta plánovať si riadne oddych. Krízová situácia  v Slovenskej republike trvá od marca 2020 dlhodobo.

 Nejde o výkon štátnej služby počas krízovej situácie, ale o čerpanie dovolenky, preto argumenty krízovou situáciou považujeme za nedôvodné.

 

17. Navrhujeme doplniť nové body novely:

 V § 84, ods. 1 sa dopĺňajú nové písmená u) a v), ktoré znejú:

u) motivačný príspevok,

v) náborový príspevok.

 V § 84, ods. 2 sa dopĺňajú nové písmená u) a v), ktoré znejú:

u) motivačný príspevok,

v) náborový príspevok.

 V § 84, ods. 3  sa za slová „až r)“  dopĺňajú slová „a u) a v),  a za slová „a r)“  dopĺňajú slová „a u) a v)“

 Odôvodnenie

 Motivačný príspevok a Náborový príspevok sú sumy, ktoré by mali tvoriť súčasť služobného platu, pretože na služobný plat sú naviazané aj náhrady v prípadoch sociálneho a dôchodkového zabezpečenia.

 

18.  Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, bod 70 sa vypúšťa.

 Odôvodnenie

 So zámerom podľa dôvodovej správy, ktorou sa navrhuje, aby dodatková dovolenka nepatrila osobám, ktoré síce vykonávajú činnosti zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, ale nevykonávajú ich sústavne nesúhlasíme. Aj pri iných povolaniach je bežné, že rizikové práce sa nevykonávajú sústavne, ale vykonávajú sa počas celého roka. Stačí, že sa u nich objavuje rizikový  faktor, pre ktorý je ich práca zahrnutá do tretej alebo štvrtej rizikovej skupiny. Navrhované znenie zákona bude znamenať, že ani policajti vykonávajúci rizikové práce nebudú mať nárok na dodatkovú dovolenku, lebo ich nevykonávajú sústavne.

 Uvedené znenie zhoršuje ochranu policajtov dokonca pod úroveň minima Zákonníka práce, ktorý o podmienke sústavnosti nehovorí:

§ 106

(1)

Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

(2)

Za zamestnanca, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, sa na účely dodatkovej dovolenky podľa tohto zákona považuje zamestnanec, ktorý

a)

trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),

b)

je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy,

c)

je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,

d)

pracuje pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,

e)

pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,

f)

vykonáva mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca,

g)

pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.

(3)

Druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.“

 

19.  Navrhujeme nasledovnú zmenu: V čl. I, bod 73 navrhujeme vypustiť.

 Odôvodnenie

 Oproti súčasnému textu zákona sa znižuje  význam poskytnutia služobného voľna pre policajtov venujúcim sa tejto  veľmi potrebnej činnosti  v táboroch pre deti. Prínos budovania pozitívneho obrazu polície v mládeži sa tým výrazne vytratí. Služobný úrad neorganizuje toľko táborov pre deti.

20. Navrhujeme nasledovnú zmenu: V čl. I, bode 75 sa § 81, ods.  1, písmeno b) mení a znie: b) pri narodení dieťaťa policajtovi sa služobné voľno poskytne na deň prevozu matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a na deň prevozu matky dieťaťa zo zdravotníckeho zariadenia späť.“

 Odôvodnenie

 Pripomienka k § 81 ods. 1 písm. b) „Ak policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, je nadriadený povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok takto: pri narodení dieťaťa policajtovi sa služobné voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť.“

 Zo skúseností vieme, že v praxi uvedené ustanovenie neposkytuje dostatočne veľký časový priestor na to, aby vedel policajt zabezpečiť všetky nevyhnutné záležitosti v súvislosti s pôrodom. Navrhujeme, aby bolo uvedené ustanovenie precizované tak, aby mal policajt (otec dieťaťa) právo na poskytnutie služobného voľna aj v čase narodenia dieťaťa (hoci nie bezvýhradne – konkrétne znenie uvedieme nižšie) a na zabezpečenie nevyhnutných činností v súvislosti s prevozom matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia.

 Z praxe je zrejmé, že málokedy postačuje prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia. Často je to sprevádzaná nevyhnutnosťou zabezpečiť stráženie ďalších maloletých detí policajta, zabezpečiť životné potreby pre matku dieťaťa, ktorá bola prevezená do zdravotníckeho zariadenia, zabezpečiť potreby chodu domácnosti v súvislosti s nárazovým vyňatím matky dieťaťa z prostredia (bežné nevyhnutné veci v domácnosti ako napríklad dovarenie obeda, vyloženie vlhkého oblečenia z práčky, zabezpečenie vyzdvihnutia maloletých detí zo školského zariadenia, upratovanie v prípade komplikácií matky dieťaťa pri pôrode ešte v čase, keď sa nachádzala doma a pod.).

 Rovnako je z praxe zrejmé, že viacero obdobných činností je potrebné zabezpečiť aj v prípade, keď je matka dieťaťa dovezená zo zdravotníckeho zariadenia domov, keď je potrebné sa na novú situáciu okamžite prispôsobiť, či už napríklad neočakávaným a nevyhnutným presunom nábytku, zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb pre dieťa a matku dieťaťa, atď.

 Keďže táto udalosť sa v živote policajta nevyskytuje často a je jedným z najdôležitejších momentov života každého otca domnievame sa, že ide o veľmi vhodný benefit, ktorý zároveň policajt veľmi ocení. Lipnúť v tomto prípade na výslovne tzv. „nevyhnutnom“ rozsahu je nevhodné.                         

 21.  Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, v bode 75  sa číslovka „50“ nahrádza číslovkou „100“.

 Odôvodnenie

 Pripomienka k § 81 ods. 1 písm. d) posledná veta „pri poskytnutí služobného voľna z dôvodu ošetrovania chorého rodiča policajta patrí policajtovi služobný plat vo výške 50% z posledného priznaného služobného platu“.

 Nerozumieme, prečo je rodič policajta, v prípade potreby jeho ošetrovania, diskriminovaný oproti ostatným členom rodiny tým, že policajtovi bude krátený služobný príjem. Považujeme to za neobhájené a neodôvodnené. Navrhovateľ uvedené nevysvetľuje ani v dôvodovej správe.

Navrhujeme preto, aby bola posledná veta § 81 ods. 1 písm. d) návrhu novelizácie Zákona o štátnej službe upravená tak, že slová „vo výške 50%“ sa nahradia slovami „vo výške 100%“.

 

 22. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, sa bod 82 sa vypúšťa.

 Odôvodnenie:

 Navrhujeme vypustiť, pôvodné znenie lepšie a presnejšie vyjadruje prácu v sťaženom prostredí, pričom sťažené vykonávanie štátnej služby nie je presným pojmom. Napríklad práca potápača je štátnou službou, vykonáva sa v sťaženom prostredí, ale štátnu službu to nesťažuje, pretože je to podstatou práce potápača a na to bola jeho pozícia vytvorená.

 

23. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, sa bod 84 sa nahrádza nasledovným textom:

 „84.  V § 99 a v § 100 sa vypúšťajú slová „okrem príslušníka Policajného zboru,“.“

 Odôvodnenie

Navrhujeme nahradiť text bodu 84, pretože  súčasné  znenie  lepšie a presnejšie vyjadruje povahu práce v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Tento príplatok by mal znamenať ohodnotenie zvýšenej náročnosti zmennej prevádzky oproti jednozmennej prevádzke. Nemal by slúžiť na ocenenie práce v noci a počas sobôt a nedieľ. Na to v Zákonníku prác (ale aj tento zákon vo vzťahu  k iným policajtom ako príslušníkom Policajného zboru) slúži príplatok za prácu v noci a príplatok za prácu v sobotu a nedeľu. Okrem nich však zákonník práce inak pristupuje k zmennej prevádzke napríklad tým, že pri zmennej prevádzke znižuje týždenný pracovný čas a  okrem tejto výhody zmenný príplatok býva štandardnou súčasťou kolektívnych zmlúv.

Názov premenlivý príplatok evokuje, akoby sa jeho výška menila.

Preto v tejto súvislosti navrhujeme, aby sa odstránila anomália a diskriminácia príslušníkov Policajného zboru oproti iným policajtom  v súvislosti s príplatkom za prácu v noci a príplatkom za soboty a nedele.  Túto anomáliu je potrebné odstrániť aj vzhľadom k úprave Zákonníka práce, pretože je nerozumné pripustiť, že ochrana, odmeňovanie a tým aj štátna služba príslušníka Policajného zboru by mala byť menej výhodná  v príplatkoch pri práci v sobotu, nedeľu a v noci ako práca akéhokoľvek iného zamestnanca.

 Súčasný príplatok za zmennosť nemôže tieto veci riešiť spravodlivo a adresne.  Systémom platby za konkrétne hodiny práce v noci a práce v sobotu a nedeľu  sa oveľa lepšie môže prejaviť princíp spravodlivosti  a zároveň sa zachovaním príplatku za zmennosť musí zachovať aj  ocenenie práce na zmeny. Zmenná prevádzka sa totiž netýka len práce v noci, ale aj ocenenia práce do 22:00 hod. napríklad pri práci v trojzmennej prevádzke.

24. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I Bod 88 sa vypúšťa.

 Odôvodnenie

 Súčasná právna úprava je presnejšia a exaktnejšia zároveň zabezpečuje lepšie posúdenie rizikových činností. Sumy, ktoré sú navrhované sú výsmechom pre tých, ktorí v rizikovom prostredí pracujú a sú nižšie ako sumy stanovené ako minimálne v Zákonníku práce.

ZP § 124

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

(1)

Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v odseku 2, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

(2)

Pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia podľa odseku 1, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia

a)

chemické faktory,

b)

karcinogénne a mutagénne faktory,

c)

biologické faktory,

d)

prach,

e)

fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).

(3)

Za každú hodinu práce podľa odseku 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej v sume 0,72 eura.

(4)

Mzdovú kompenzáciu možno poskytovať aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú alebo zamestnanca negatívne ovplyvňujú alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia uvedených v odseku 2.

(5)

Pri dohodnutí mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce podľa odseku 4 sa odsek 3 neuplatní.“

 

25. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, sa bod 94 vypúšťa.

 Odôvodnenie

Pôvodné znenie používa zavedené pojmy a rieši jasnejšie situáciu, v ktorých policajt pracuje v zmennej prevádzke a je pre policajtov výhodnejšia.

Tento režim je z pohľadu zákonníka práce napríklad zvýhodnený kratším týždenným pracovným časom a kolektívne zmluvy zároveň poznajú práve príplatky za zmennosť. Zároveň zákonné znenie garantuje policajtovi príplatok v istých hraniciach mesačne.

 Navrhovaná právna úprava premenlivého príplatku vypúšťa zohľadňovanie nerovnomerne rozvrhnutého pracovného  času v nepretržitých zmenách a pôvodne mesačne určovaný príplatok nahrádza príplatkom iba za skutočne odslúžené hodiny v noci, sviatky a soboty a nedele.

 

 26. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I V bode 124, § 141d, ods. 5 sa vypúšťajú slová: „alebo ak trestné stíhanie o tomto trestnom čine nebolo právoplatne skončené,“.

 Odôvodnenie

 Takto uvedená právna formulácia nedáva zmysel, pretože vlastne zabraňuje doplateniu motivačného príplatku aj v prípade neskončeného trestného stíhania.

 

 27. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I V bode 124, § 141d sa dopĺňa nový odsek 7, ktorý znie:  „Motivačný príspevok a náborový príspevok sú súčasťou služobného platu policajta.“

 Odôvodnenie

 Navrhujeme spresnenie toho, že tieto príspevky patria do služobného platu policajta, z ktorého sa následne určuje výsluhový dôchodok.

 

 28. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I sa bod 134 vypúšťa.

 Odôvodnenie

 Nesúhlasíme so zhoršovaním pracovných podmienok policajtiek  s malými deťmi.  Uvedený návrh bude znamenať prekladanie policajtiek s malými deťmi bez ich súhlasu. Riešenie obligatórneho preloženia, ktoré spomína navrhovateľ je len jednou oblasťou, avšak vypustenie tejto formulácie znamená absolútnu moc pri prekladaní aj mimo obligatórnych dôvodov preloženia. Zároveň sa domnievame, že vždy je možnosť personálne vyriešiť obligatórne preložením a v prípade nesúhlasu zaradením do zálohy.

 

 29. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I Čl. I, bod 135 až bod 137 navrhujeme vypustiť.

 Odôvodnenie

Nesúhlasíme so zhoršovaním pracovných podmienok rodín so zdravotne postihnutými deťmi. Stanovený vek 7 rokov bol lepší, pretože policajtkám umožnil prekonať práve vek, kým bude ich zdravotne postihnuté dieťa prijaté do školskej dochádzky.

 

30. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, bod 139, sa vypúšťa písm. l).

 Odôvodnenie

 Pripomienka k § 189 ods. 1 písm. l) „Služobný pomer sa končí stratou oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.“

 Uvedené ustanovenie považujeme za nešťastné. Myslíme si, že pri takejto koncepcii uvedeného ustanovenia by mohlo dôjsť k situácii, keď sa potlačí motivácia policajtov kariérne rásť z dôvodu, že pri obsadení vyššej funkcie by musel absolvovať bezpečnostnú previerku na vyšší stupeň utajenia. V korelácii s navrhovaným znením uvedeného ustanovenia však môže dôjsť k nečakaným komplikáciám, na ktoré navrhovateľ pravdepodobne nemyslel.

 Aplikačný problém pri danom ustanovení vidíme najmä v § 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia je úrad povinný preskúmať, pri výskyte nových okolností, či nedošlo k strate podmienok pre udelenie oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

 Praktický problém môže vzísť v prípade, ak má policajt (napríklad) záujem ísť na funkciu, na ktorej mu nepostačuje stupeň utajenia „Vyhradené“ a urobí sa bezpečnostná previerka na stupeň utajenia „Dôverné“. V prípade, ak Národný bezpečnostný úrad neudelí policajtovi oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Dôverné“, v zmysle § 29 citovaného zákona preskúmava, či nemá dôjsť aj k odobratiu bezpečnostnej previerky na stupeň utajenia „Vyhradené“. Tento proces sa v aplikačnej rovine riadi tým spôsobom, že najprv sa policajtovi odníme oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami a následne, po preskúmaní podľa § 29 citovaného zákona, Národný bezpečnostný úrad vráti bezpečnostnú previerku stupňa utajenia „Vyhradené“, ak nie sú dôvody na jej odňatie. Toto ale formálne vykoná tým spôsobom, že uvedenú previerku udelí nanovo.

S poukázaním na vyššie uvedený praktický príklad teda môžu nastať komplikácie v prípade, ak policajtovi nebude udelené oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vyššieho stupňa, čo má za následok dočasné odňatie oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami aj v tom stupni, v ktorom mal policajt doposiaľ udelené oprávnenie. Podľa dikcie návrhu novelizácie Zákona o štátnej službe by v takom prípade, dňom vydania rozhodnutia o neudelení oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Dôverné“ došlo k prepusteniu policajta zo služobného pomeru, čo zjavne nie je úmyslom navrhovateľa.

 Navyše, nie každá funkcia vykonávaná v zmysle Zákona o štátnej službe je funkciou, ktorá je nevyhnutne spätá s nevyhnutnosťou mať oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. V prípade príslušníkov Policajného zboru ide dokonca o veľkú časť Policajného zboru. Podľa dikcie uvedeného ustanovenia by však týmto príslušníkom Policajného zboru, dňom účinnosti návrhu novelizácie Zákona o štátnej službe, skončil služobný pomer. Táto skutočnosť je ďalšou deklaráciou, že nejde o úmysel navrhovateľa, avšak navrhovateľ tieto aplikačné procesy, pravdepodobne nedopatrením, opomenul.

 Na základe vyššie uvedených dôvodov preto navrhujeme, aby došlo zo strany navrhovateľa k prehodnoteniu dikcie tohto ustanovenia tak, aby bolo viac špecifikované, detailnejšie rozpracované a aby pamätalo aj na aplikačnú prax v súvislosti s udeľovaním oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

 

 31. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, sa vypúšťa bod 146.

 Odôvodnenie

 Záujem štátnej služby aj právnej istoty policajta si vyžaduje, aby sa konalo bez prieťahov a rýchlo, predlžovanie subjektívnych a objektívnych lehôt pri prepúšťaní policajta o 100 % považujeme za nevhodné a v rozpore so všetkými rozumnými zásadami. Ak sa tvárime, že tu sú tak vážne dôvody na prepustenie, potom aj konanie má byť efektívne.

 

32. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, sa vypúšťa bod 150.

 Odôvodnenie:

 Nesúhlasíme so skracovaním ochrannej doby pred prepustením u   policajtov so zdravotne postihnutými deťmi. Heslom polície je „Pomáhať a chrániť“ ak samotná polícia nevie ochrániť slabších vo svojom vnútri a túto ochranu znižuje, jej dôveryhodnosť môže klesať. Stanovený vek 7 rokov bol lepší, pretože policajtkám umožnil prekonať práve vek, kým bude ich zdravotne postihnuté dieťa prijaté do školskej dochádzky. 

 

 33. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, v bode 152 sa vypúšťajú slová: „bodka na konci druhej vety sa nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „najviac však za 24 mesiacov. “ a  na konci pripája táto veta: „Ak celkový čas, za ktorý by sa mal policajtovi poskytnúť služobný príjem podľa predchádzajúcej vety presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť služobného úradu jeho povinnosť poskytnúť služobný príjem za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne poskytnutie služobného príjmu za čas presahujúci 12 mesiacov policajtovi vôbec nepriznať.“.“

 Odôvodnenie

 Zásadne nesúhlasíme, aby boli práva policajtov oproti súčasnému stavu takto znížené. Trváme na súčasnom právnom stave. Navrhovaná  úprava spôsobí, že tí, čo sú zodpovední za nezákonné a neplatné prepúšťania policajtov získajú ešte väčšiu guráž na konanie protizákonných prepúšťaní. A práve nespravodlivo prepustení policajti prídu o príjem, ktorý by im bol platil. Treba si uvedomiť, že právna úprava Zákonníka práce je veľmi negatívna aj pre zamestnancov a absolútne neráta s tým, že súdne konanie u nás je zdĺhavé a neefektívne vlečúce sa viacero rokov. Naviac na rozdiel od zamestnancov pri tvrdení policajta o tom, že jeho služobný pomer trvá v súdnom konaní táto skutočnosť znamená, že je podriadený všetkým obmedzeniam, ktoré mu vyplývajú zo služobnej prísahy a zákonov. Nemôže podnikať, nemôže vykonávať množstvo činností. 

 

34. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I, sa vypúšťa bod 159.

 Odôvodnenie

 Pripomienka k § 225 ods. 1 „V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány. Príslušným odborovým orgánom sa na účely tohto zákona rozumie odborový zväz, ktorý má najviac členov z policajtov.“

 V danom prípade sme nútení konštatovať, že ide o hrubé porušenie Ústavy Slovenskej republiky a takto koncipovaná dikcia predmetného ustanovenia by bola už sama o sebe rozporná s Ústavou Slovenskej republiky, keďže priamo znevýhodňuje jeden odborový orgán na prospech iného odborového orgánu a to napriek tomu, že zamestnávateľ je povinný pristupovať k odborovým orgánom, ktoré u neho vyvíjajú činnosť, rovnako a žiaden z týchto odborových orgánov nesmie zvýhodňovať. Zároveň znemožňuje vykonávať mu činnosť a zastupovať jeho členov odňatím práva byť príslušným orgánom v prospech svojich členov.

 Podľa čl. 37 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné.“

 Nemožno preto diskriminovať niektorý odborový orgán len z dôvodu, že združuje menej členov, ako iný odborový orgán, na základe čoho, v zmysle osobitného predpisu, za určitých okolností nemusí byť súčasťou kolektívneho vyjednávania a následne uzatvorenej kolektívnej zmluvy.

 Veríme, že vláda SR a Národná rada SR nebude sekundovať pri tak trápnom privilegovaní starej odborovej organizácie a monopolizácii odborov. Hoci predchádzajúca vláda mala veľmi úzke vzťahy s privilegovanou odborovou organizáciou, takéhoto bezprecedentného prešľapu sa nedopustila.  Ministerstvo vie, že v prvom stupni prehralo práve v tejto veci súdne konanie a antidiskriminačná žaloba bola úspešná. Snahu zvrátiť tento stav odvolaním je možné procesne akceptovať, hoci vecne ide o nevhodné predlžovanie nezákonného správania. Avšak snahu ospravedlniť si nezákonné diskriminačné konanie ex post  zmenou legislatívy   považujeme za neústavné, účelové, ale najmä zákerné zneužívanie legislatívnej iniciatívy, ktorá ministerstvu patrí na porušovanie princípu rovnosti zbraní v súdnom konaní. V žalobe sme uviedli viacero argumentov proti výkladu ministerstva o „príslušnom odborovom orgáne“, ktoré stále platia:

„Podľa § 135 ods. 2, písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Bezpečnosť a ochrana zdravia Je služobný úrad povinný  „umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávať kontrolu plnenia úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj účasť pri zisťovaní okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania,“. Napriek tomu, zamestnávateľ neumožnil vzhľadom k zneniu svojho predpisu plnenie tejto úlohy žalobcom.

 Podľa § 137 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície „Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.“

 Zúženie výkladu zákonného pojmu „príslušný odborový orgán“ iba na majoritnú odborovú organizáciu, ktorá odmieta spoluprácu reálne zbavuje členov minoritných odborových organizácií vrátane žalobcu zákonného práva realizovať odborovú činnosť, pre ktorú boli odbory založené, tak ako ju vidí Ústava SR a príslušné medzinárodné dohovory. Ani využitie postupu opísaného v zákone o kolektívnom vyjednávaní nedáva žiadne právo na diskrimináciu minoritnej odborovej organizácie a jej členov. Kolektívna zmluva nesmie diskriminovať členov a ani ostatné odborové organizácie, ktorým bolo zabránené postupom majoritnej odborovej organizácie stať sa stranou kolektívnej zmluvy pri obrane práv jej členov.

 Podľa § 225 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície „v súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány. Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom

a)  podklady potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,

b) návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti,

c) návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti,

d) návrh služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe.“

 Podľa § 226  ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Policajt vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy podľa § 41 ods. 1 písm. c). Policajt sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví do funkcie rovnakej úrovne, akú naposledy zastával; ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 33. Policajtovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie z plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas. Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

 Podľa § 227  ods. 1 až 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície služobný pomer policajta nesmie byť skončený pre výkon odborovej funkcie v odborovom orgáne. Policajt, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu. Súhlas nie je potrebný, ak ide o prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), g). Prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. d) možno vykonať len so súhlasom ministra. Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas nadriadenému podľa odseku 2, rozhodnutie služobného orgánu o prepustení odborárskeho funkcionára je neplatné.

Ak by sme pripustili výklad žalovaného a to, že príslušný odborový orgán je majoritná odborová organizácia, ktorá podpísala Kolektívnu zmluvu znamenalo by to zároveň, že súhlas s prepustením člena orgánu žalobcu by dávala konkurenčná majoritná organizácia a nie príslušný odborový orgán žalobcu. Takéto vysvetlenie by bolo v hrubom rozpore s významom a zmyslom citovaného ustanovenia ochrany členov odborových orgánov.

Podľa § 228  ods. 1 až 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície sa súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom

a) vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer policajtov,

b) vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,

c) navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia policajtov,

d) vyjadrovať sa o návrhoch na prevelenie policajta, na pozbavenie výkonu štátnej služby a o návrhoch na rozvrhnutie základného času služby v týždni,

e) vyjadriť sa o návrhu na povolanie policajta na plnenie úloh inšpekčnej služby podľa § 36a.

Služobný úrad poskytuje bezplatne na zaistenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.

 Diskriminačné znenie predpisov žalobcu opísané v predchádzajúcich bodoch žaloby bráni vykonávať práva žalobcu a zároveň tým zasahuje do práv členov žalobcu vo vzťahu k ich právu združovať sa a realizovať svoje práva prostredníctvom odborovej organizácie.“

Vzhľadom na to, že ide o protiústavný návrh, navrhujeme, aby bola druhá veta § 225 ods. 1 návrhu novelizácie Zákona o štátnej službe vypustená.

 

35. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I sa vypúšťa bod 164.

 Odôvodnenie

Pripomienka k § 240 ods. 1 „Náklady konania, ktoré vznikli oprávnenému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou poradných komisií hradí služobný úrad. Účastník konania znáša náklady, ktoré mu v konaní vznikli.“

 Uvedené ustanovenie je v rozpore so všeobecnou zásadou náležitého zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Pri takto koncipovanom znení uvedeného ustanovenia nebude mať služobný úrad záujem postupovať objektívne tak, aby zabezpečoval podklady rovnako na prospech, aj na neprospech účastníka konania. Bude zabezpečovať len nevyhnutné podklady na neprospech účastníka konania, pričom za toto svoje konanie nebude znášať žiadnu zodpovednosť. Naopak, účastník konania, ktorý bude musieť znášať náklady za dokazovanie vykonané na jeho prospech a tieto si nebude môcť legálne uplatniť u služobného úradu v prípade, ak na nich, v konečnom dôsledku, služobný úrad prihliadne. Ide o neakceptovateľné ustanovenie.

 Až absurdné sa javí odôvodnenie navrhovateľa v dôvodovej správe, ktorý výslovne uvádza, že konanie vo veciach služobného pomeru nie je sporové konanie. Ostáva nám veriť, že ide o chybu pri tvorení dôvodovej správy a nie o úmysel navrhovateľa. V opačnom prípade to svedčí o obrovskom deficite právneho povedomia navrhovateľa, ktorý nemá ustálené základné právne pojmy a nerozoznáva rozdiely medzi odvetvím verejného práva a odvetvím súkromného práva a zároveň nerozoznáva rozdiely medzi sporovým konaním a nesporovým konaním. Uvádzame, že konanie vo veciach služobného pomeru je správnym konaním a teda môže ísť tak o sporové konanie, ako aj o nesporové konanie. Najvýraznejším konaním vo veciach služobného pomeru je disciplinárne konanie. Disciplinárne konanie je sporové konanie čo do celého svojho obsahu a charakteru.

 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhujeme, aby ustanovenie podľa § 240 ods. 1 Zákona o štátnej službe ostalo v platnosti v nezmenenom znení a teda aby sa v tejto časti neprihliadalo na návrh novelizácie Zákona o štátnej službe.

 

36. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I sa vypúšťa bod 168.

 Odôvodnenie

 Nesúhlasíme. Navrhovaná právna úprava zhoršuje a predlžuje konania a je neštandardná. Podanie odvolania a lehoty s tým spojené sa dajú odkontrolovať priamo policajtom, avšak táto úprava podporuje alibizmus medzi vnútornými zložkami ministerstva a znižuje transparentnosť.

 

37. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I sa vypúšťa bod 172.

 Odôvodnenie

 Pripomienka k § 263 ods. 6 „Zastupovanie nie je možné pri úkonoch, ktoré s ohľadom na povahu veci musí vykonať účastník  konania osobne.“

 Navrhované ustanovenie § 263 ods. 6 je v priamom rozpore s ustanovením § 263 ods. 1 Zákona o štátnej službe. V odseku 1 sa totiž hovorí o tom, že zastúpenie môže vzniknúť aj na základe rozhodnutia súdu. Odsek 6 však v určitých prípadoch popiera možnosť akéhokoľvek zastúpenia. Ide o ustanovenie, ktoré je v rozpore s ústavnými princípmi a je teda neakceptovateľné.

 Navrhovateľ nijakým spôsobom neuvádza, čo sú úkony, ktoré musí vykonať účastník konania osobne. V druhom rade, navrhovateľ sa nijakým spôsobom nevysporiadal so situáciou, keď účastník konania nemôže vykonať úkon osobne z objektívnych dôvodov (kóma, fyzická indispozícia, psychická indispozícia a podobne). Navrhovateľ núti účastníkov konania, ktorí nemôžu vykonať úkon z objektívnych dôvodov, vykonať tento úkon napriek tomu, dokonca s tým, že v prípade, ak účastník konania takýto úkon nevykoná, spája s tým priame právne dôsledky. Opakujeme, je to absolútne neakceptovateľné.

 V zmysle Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na zastupovanie pred štátnymi orgánmi a konanie vo veciach služobného pomeru, ktoré je súčasťou správneho práva, nie je výnimkou z tohto ústavného princípu.

 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhujeme, aby bolo ustanovenie § 263 ods. 6 návrhu novelizácie Zákona o štátnej službe bez náhrady odstránené.

 

 38. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I bod 178 sa vypúšťajú odseky 4 a 5.

 Odôvodnenie

 Vzhľadom k predchádzajúcim pripomienkam nie sú prechodné ustanovenia potrebné.

 

 39. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. I sa vypúšťa bod 179.

 Odvodnenie

 Zásadne nesúhlasíme s vypustením prílohy, ktorá opisuje rizikové činnosti. Slovensko patrí ku krajinám s najnižším vekom  zdravého dožitia. Rizikové práce nie sú záležitosťou politického rozhodnutia ale vedy. Dôsledkom nerešpektovania vedeckých poznatkov je potom preťažovanie zdravotného a sociálneho systému.

 

40. Navrhujeme nasledovnú úpravu: V čl. II sa v bode 6 dopĺňa za slovom „predpisom,39e)“ slová „ktoré sú súčasťou služobného platu.“

 Odôvodnenie

Keďže uvedené príspevky sa počítajú do vymeriavacieho základu malo by sa objasniť, že sa započítavajú aj do základu pre výsluhový dôchodok a pod.

 

Vojtech Klučarovský

Predseda

Nový odborový zväz polície

Aktuálne petície

Odmietame netolerantnosť voči katolíckemu biskupovi Haľkovi a katolíckym názorom

41 14 796

Odmietame netolerantnosť voči katolíckemu biskupovi Haľkovi a katolíckym názorom

My, signatári a podporovatelia tohto otvoreného listu, vyjadrujeme podporu otcovi biskupovi Jozefovi Haľkovi, voči ktorému sa v posledných dňoch odohr...

Zobraz petíciu
Zastavme Istanbul v smernici Európskej únie!

24 14 268

Zastavme Istanbul v smernici Európskej únie!

Vážená pani ministerka, dovoľujeme si Vás požiadať, aby ste zmenili návrh stanoviska a pripravili vláde SR a NR SR stanovisko, ktorým Slovenská rep...

Zobraz petíciu
Nedajme Európskej únii právo zatvárať!

23 9 987

Nedajme Európskej únii právo zatvárať!

Vážená pani ministerka, určovať, ktorý názor môže byť vyslovený bez toho, aby bol onálepkovaný ako nenávistný s následkom väzenia nemôže Európska ún...

Zobraz petíciu

Pridajte svoj názor

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše meno sa zobrazí nad komentárom
Váš email sa nebude zobrazovať

Súhlasím so zásadamiPrivacy

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

1 názor na podpis

  • Lenka Liskova

    Súhlasím