Keď som hľadal vhodný obrázok k tomuto článku, zaujala ma jedna fotografia českého cestovateľa z Indie. Veľmi sa mi páčila a tak som oslovil jej autora a on mi láskavo dal povolenie tento obrázok použiť. Týmto mu chcem poďakovať. Kravy sú v Indii posvätné. Nemám nič proti posvätným kravám. Horšie je však, keď ľudia musia posvätnú kravu obchádzať. Úplne zlé je, keď ľudia zomierajú od hladu, ale posvätná krava žerie, čo jej príde na chuť od kohokoľvek a kdekoľvek a jediný úžitok, ktorý vyprodukuje a odovzdá ľuďom je lajno, v Indii cenené ako palivo. Človek je viac ako krava.
Vedná viera alebo vierna veda?
Pre mnohých ľudí je viera veľmi dôležitá. Otázkou je, čo s takou vierou, ktorá sa vydáva za vedu. Takáto viera nemôže byť zo svojej podstaty pravdivá, lebo tvrdí niečo, čím nie je. Veda si uvedomuje svoju vlastnú obmedzenosť a vývoj. Veda postupuje na základe vedeckých faktov a rozlišuje súbor faktov od fikcie a teórií. Vo vede platia niektoré pravidlá:
Nezasahujú do nej politici, lebo tí zmrvia mnohé aj tam v politike, kde sú odborníkmi, nieto ešte tam, kde nie sú odborníkmi.
Teória sa opúšťa ako prekonaná a nepravdivá, ak sú tu vedecké dôkazy, ktoré ju spochybnili, či vyvrátili.
Prečo tento dlhý úvod? Podľa mňa si feministické kruhy našli svoj druh viery. Ktorá má svoju ideológiu aj svoje posvätné predmety. Ono by to nebolo nebezpečné, pokiaľ by si otvorene priznali, že sú veriace. Ba dokonca by mi nevadilo ani to, ak by povedali, že im možno vadí privysoký cenzus pre registráciu ich náboženstva.
Je prirodzené, že veriaci či veriace, (aby som použil rodovo citlivý jazyk) majú túžbu po tom, aby aj ostatní spoznali ich vieru. Horšie však je, ak sa začnú tváriť, že to nie je viera, ale veda. A ešte horšie je, keď využívajú štáty a medzinárodné dohovory na šírenie tejto viery. Takýto typ viery sa volá ideológia.
Vysoko uctievaným predmetom feministických kruhov je Istanbulský dohovor. Vládne všeobecné presvedčenie, že po jeho prijatí sa naša krajina stane krajinou vyspelou, oplývajúcou rodovou rovnosťou a všetky stereotypy budú postupne a potupne odstránené. Aké sú tie stereotypy, si každá „veriaca v Istanbulský dohovor“ predstavuje niekedy len v kútiku svojho srdca, lebo verejnosť ešte predsa len ešte ťažšie „predýchala“ povinnú rodičovskú dovolenku pre mužov či kvóty na ženy v podnikoch a pod.). Príkladom otvorenejších stratégií môžu byť viac „veriace“ americké ženy, napríklad Hillary Clintonová, ktorá sa na svetovom summite žien vyjadrila, že náboženská viera iných sa bude musieť zmeniť. A basta.
Čo je však na tejto viere dobrého?
V prvom rade je to neskutočne dobrá zásterka. A funguje dokonale. Kto by nebol proti týraniu žien? No chlapi sú určite vo veľkej väčšine proti. Toľko prachov, čo sa môže minúť „pod dobrým účelom“ by človek ani neveril.
Zoberme si len taký príklad občianske združenie Možnosť voľby. Organizácia zaoberajúca sa propagáciou práva ženy na potrat ako ľudského práva si našla ďalšiu pridruženú činnosť. Možnosť voľby dostala na propagáciu Istanbulského dohovoru 97 455,00 € a to cez Sorosovú Nadáciu otvorenej spoločnosti, ktorá spravuje peniaze z fondu pre mimovládne organizácie, finančného mechanizmu európskeho hospodárskeho priestoru (sú to peniaze najmä nórskych daňových poplatníkov, inak v Nórsku jedným z dôsledkov dôsledne uplatňovanej rodovej rovnosti bolo zavedenie povinnej vojenskej služby pre ženy).
Viac ma zaujíma ako sa míňajú prostriedky z nášho štátneho rozpočtu. Za tri roky od roku 2012 do 2014 dostalo Možnosť voľby od úradu vlády a nášho ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny 44 854 eur! A to najmä na personálne výdavky, zaplatenie lektorov, nájom kancelárie občianskeho združenia a stravovania na kurzoch o propagácii seminárov o rodovej rovnosti a Istanbulského dohovoru. Koľko dostali týrané ženy? Koľko z týchto eur združenie použilo na reálnu pomoc konkrétnym týraným ženám? Koľko použilo na linku pomoci obetiam násilia, alebo na útulky? Na tieto otázky by nám mohla odpovedať aj pani Pietruchová, bývalá riaditeľka združenia Možnosť voľby, dnes už riaditeľka odboru rodovej rovnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pridelilo Možnosti voľby finančné prostriedky. 44 854 eur! Za to by sa dal kúpiť jeden byt pre týrané ženy na strednom alebo východnom Slovensku. Možnosť voľby má však tú drzosť tvrdiť, že konzervatívne skupiny používajú metódy podobné neonacistom. Tak sa pýtam čím? Tým, že majú útulky pre týrané ženy? Alebo tým, že už dávno pradávno zriadili linky pre pomoc obetiam násilia?
Ide v Istanbulskom dohovore naozaj o pomoc týraným ženám? V skutočnosti tento Dohovor ženy rozdeľuje a diskriminuje podľa typu motívov násilia, ktorému čelia. Istanbul sa totiž vzťahuje iba na „rodovo podmienené násilie“ čo je podľa dohovoru násilie páchané na žene, preto že je žena, alebo páchané na ženách neproporcionálne. Takže ak muž bije ženu a vyháňa deti mužského pohlavia von z domu, pretože je to alkoholik, ktorý nevie v danom momente ženu ani rozoznať a rovnako vyháňa aj svoje deti mužského pohlavia, tak potom táto žena má aj s deťmi smolu. Istanbulským dohovorom chránená nie je. A smolu majú aj organizácie, ktoré jej poskytnú pomoc. Tie si nezaslúžia podporu rôznych fondov, či iných moderných vymožeností.
Rod už nie je pohlavie!
Na expertnom stretnutí k Stratégii ľudských práv nastala zaujímavá prestrelka k téme facebookovských profilov, ktoré začali umožňovať vybrať si nielen klasický rod „muž“ alebo „žena“, ale aj 58 ďalších rodov, vrátane neutrína, transmaskulína, dvoch duší, či pangender. Ladislav Oravec, homosexuálny aktivista vtedy povedal jednu nezabudnuteľnú vetu: Prečo by to malo byť obmedzené len na niekoľko desiatok rodov? To je obmedzovanie! A bol prorokom! Facebook po poradách s LGBTI advokačnými organizáciami mu už vyhovel a pridal voľbu, ktorou si sám človek definuje svoj rod.
Dobre, nech si Facebook robí čo chce, ale štát? Ak príjme tieto veci štát, čo budú znamenať? Slobodu výberu rodu pre jedných, povinnosti a obmedzenia pre všetkých ostatných. Muž ženského rodu v ženských sprchách? Je to jeho právo na rešpektovanie jeho identity? A čo súkromie našich dcér a žien? Keď som pani Pietruchovej na jednom z rokovaní povedal, že veď predsa pohlavie je dôležitejšie a predsa vždy bude potrebné mať ženské a mužské záchody, spýtala sa ma, že či mám doma oddelené mužské a ženské záchody? Niektorým ľuďom sa ťažko vysvetľuje, že doma mám len svoju ženu, s ktorou zdieľam hlbší druh intimity. A ženy aj muži vo verejných WC, či prezliekárňach na plaváreň majú právo na zachovanie ženského či mužského priestoru intimity.
Muži sa mužmi rodia a ženy sa tiež ženami rodia. Pohlavie a rod však podľa Istanbulského dohovoru už nie je to isté. Rod podľa Istanbulského dohovoru je meniteľný, lebo je to vraj len súbor „rolí“. Ako nové rody ochránia ženu pred násilím? Čo má s tým vlastne spoločné? Ak niečo dosiahol Istanbulský dohovor, tak je to vznik nového druhu otázok. Bude chránený aj muž, ktorý prijal „súbor rolí typických pre ženu“? Teda ženský rod? A čo žena, ktorá je mužského „rodu“?
Je mi vlastne jedno či si bude muž obliekať ženské šaty. Je to jeho sloboda. Istanbul si však dal ďalšiu zaujímavú úlohu odstraňovanie tzv. „stereotypných rolí“. Čo je „stereotypné“ sa však už z Istanbulského dohovoru nedozviete, ale hor sa do odstraňovania! Koľko to vlastne môžeme minúť financií? Istanbul nám dal aj domácu úlohu, že naopak o „nestereotypných roliach“ máme učiť naše deti na všetkých stupňoch škôl. Dohovor si určil za „vykladačov a strážcov“ nový orgán Continue reading →