Deň otcov 2016

Zabudneš na otca?

19.6.2016 je Deň otcov. Aliancia za rodinu Vás všetkých pozýva, aby ste si tento deň skutočne užili so svojimi blízkymi. Nezabudnite na svojich otcov. Mnohokrát sa nám zdá, že sú akosi vzdialení v našej rodine. Muži nemajú radi veľa slov. Nie je veľa príležitostí poďakovať za všetko, ale deň otcov môže byť jeden z nich.  Pozývam aj Vás maminy oslávte to s nimi a oceňte aj vy to, že sú otcami Vašich  detí.

Deň otcov u Vás

Ak chcete vo Vašom meste alebo obci zorganizovať na Deň otcov akciu, grilovačku, futbal, či niečo iné, pripravili sme pre Vás grafiku plagátu, kde môžete jednoducho dopísať svoju akciu vytlačiť a dať vedieť verejnosti, čo budete robiť a ako ho spoločne oslávite. Tu je link: den otcov_plagat den otcov_program  Dajte nám vedieť a pošlite nám fotky ako ste sa skvele bavili.

Festival pre Vás

O týždeň v sobotu  a nedeľu 25-26.6.2016 zakončíme Deň otcov FESTIVALOM KU DŇU OTCOV v Šuňave pod Tatrami. Je tam nádherne, vidno krásne celé Tatry, že iba to by stačilo pre šťastie. Budú nám však dva dni hrať kapely ako KÉFAS, CUKOR A SOĽ, KAPUCÍNI & STANLEY, JAMES EVANS & BAND, G.O.D.’S, FELICE, NÁDEJ, GOSPEL TALENT, RONY, STANISLAV LIESKOVSKÝ, DÁVID DAVE JOPČÍK, LUKE MIZMOR.

Moderovať bude Paľko Drapák z Metalindy a s ním budeme medzi kapelami hovoriť o našich otcoch a o otcovstve. Budú tu aj skvelé prednášky a projekcie filmov, pozrite si program tu: den otcov_program. Bude to zadarmo! Veľmi sa na Vás tešíme, budeme sa môcť porozprávať dlhšie. Môžete sa zaregistrovať www.zajazerom.sk, aby sme vedeli koľkí prídete. Veľmi chcem poďakovať Rasťovi Cuníkovi, ktorý je dušou tohto festivalu a veľmi mu na srdci leží práve otcovstvo.

Mnohokrát píšem, keď nás čaká niečo ťažké, tak teraz dúfam, že som Vás svojim komentárom potešil a nalákal na niečo dobré.

Anton Chromík

+ 18 – Nechce Štátny pedagogický ústav k povinnému pornu vypísať aj výtvarnú súťaž?

„Žena si zaslúži ochranu pred násilím.“

 

Ostrá vlna liberálnych článkov proti názoru slovenčinárov a Združenia katolíckych škôl vypustiť z povinnej literatúry knihu Petra Pišťaneka a Dušana Tarageľa Sekerou a nožom znovu ukázala to, čo povedal môj priateľ Janko: „Ak povie kresťan, že dva plus dva sú štyri,  treba to preveriť a rázne nesúhlasiť.“ Takmer padali  obvinenia „z pálenia kníh“. V tomto sa ale musím kresťanov zastať. Kto, komu zakázal čítať Pišťaneka? Proti gustu nieto dišputát, nech si číta každý, čo chce,  ale prikazovať povinne porno a scény znásilňovania prvákovi?

Ale prečo nie? Veď naši prváci sa naučia iba to, čo im ukáže  každé umelecké porno, či sado-maso. Pornografia ale nesmie byť v televízii vôbec, je odkázaná iba na internet a teraz aj … na gymnáziá. Existujú siahodlhé debaty, či tieto školou povinné  pornografické opisy  zvládnu alebo nezvládnu konkurovať pornografickým filmom, ale  určite znamenajú, že priamo vzdelávacie inštitúcie legitimizujú tie najhrubšie spôsoby správania sa a násilia voči žene. Znamenajú násilie na tých deťoch, ktoré sexuálne styky nemajú za sebou a takých je pri všetkej úcte v prvom ročníku na gymnáziu stále väčšina. Hrubosť, akú ukazuje táto kniha k telu ženy, ale aj k telu a duševnej úrovni mužov, patrí medzi najnižšie latky ľudstva.

Odborníci upozorňujú, že sila imaginácie je pri knihách oveľa silnejšia ako pri pornofilme. Pri knihe sa čitateľ stotožňuje s postavami, a preto knihy majú veľkú silu. Môžeme to vidieť pozitívne napríklad na Dostojevského knihách a negatívne napríklad na knihe Sekerou a nožom. Ako sa asi prvák na gymnáziu stotožní a precíti napríklad túto scénu predstavy znásilnenia a označenie za zbabelca, keď znásilnenie nevykonal? Pre skutočné pochopenie, čo vlastne bránia liberálni novinári a pre silné žalúdky citujem: „Polgára vzrušuje predstava schytiť ju, vyviazať na rúry, potom z nej strhnúť biely plášť i odev a vybúriť sa na nej….“

„Zaujímalo by ho, či sú to len pančucháče, alebo naozajstné pančuchy, aké mala tá kurva v časopise.“

„Schytiť ju tak za ramená a tvrdo pritisnúť k vlhkej stene! Bránila by sa? Takú by jej jednu strelil! ….Delí ho od nej sotva päť krokov. Stačilo by len trochu rozhodnosti, aby sa presvedčil, čo laborantka nosí pod sukňou! Polgár je však zbabelý. Nikdy neurobí rozhodný krok.“

„Kráča pred ním hore po schodoch. Má plné boky, mocný zadok. Dnes ešte nie, povie si Polgár. Zatiaľ ju ešte nechá tak. Všetko už má premyslené. Zasníva sa. Keby tak o nej niečo vedel, niečo, čím by ju mohol vydierať! Musela by sa mu odovzdať na milosť a nemilosť. Musela by mu splniť i tie najtajnejšie a najneprirodzenejšie želania! Mohol by ju biť, ponižovať!“

Ako sa asi bude cítiť pri čítaní týchto scén prváčka? Ako bude vnímať mužov? A to nie je jediná násilná  scéna v tejto knihe. Napríklad poviedka, ktorá sa končí vyzabíjaním rodiny s dieťatkom v postieľke, či opisom násilného sexu dcéry s popálením zadku na pohrebe vlastného otca alebo striekajúcim semenom na hrudník ženy, potom ako ju chlap zvalil do postele tak, že si udrela hlavu. Sú tu dobré dôvody, aby nikto do tejto knihy nebol nútený.

Ale ak  je násilie v poriadku,  vypíšme  ešte prvákom aj povinnú výtvarnú súťaž s námetmi týchto scén.

Kde sú všetky liberálne feministky? Kde je ostrý protest riaditeľky odboru rodovej rovnosti? Kde sú liberáli bojujúci za Istanbulský dohovor? Nevadia im takéto stereotypy? Alebo aktivistom pri  Istanbulskom dohovore ide iba o to, aby sa chlap mohol považovať za ženu a naopak?  Prečo som od nich nepočul o žiadnych protestoch na  ochranu ženy? Ako sú účinné tie projekty, na ktoré sa míňajú nórske fondy, keď ide o dôstojnosť ženy a ich ochranu pred násilím?  Keď ide o sexistickú reklamu máme pravidlá, ale naši prváci sa musia učiť pravý opak. Ostanem feministom sám?

Anton Chromík

Predseda Aliancie za rodinu

Videa s praktikami organizácie pre Plánované rodičovstvo

AKTUÁLNE:

David Daleiden a Sandra Merritt, ktorí odhalili praktiky Spoločnosti pre plánované rodičovstvo a nakrútili tieto utajené videonahrávky, sú v súčastnosti obvinení súdom v Texase z pokusu o kúpu ľudských orgánov, začo im hrozí až 20 rokov väzenia. Naopak Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, ktorá telíčka detí predáva, je zbavené všetkých obvinení.

Podporte Davida Daleiden a Sandru Merritt

ZOZNAM VIDEÍ:

PRVÉ VIDEO: Doktorka Deborah Nucatola z Planned Parenthood komentuje rozdrvenie bábätka: “Sme veľmi dobrí v získavaní srdca, pľúc, pečene, lebo vieme, že TO potrebne rozdrviť tu, v podstate drvím nad alebo pod a potom uvidím či to všetko viem získať neporušené“.

DRUHÉ VIDEO: Doktorka z organizácie Planned Parenthood (organizácia Plánované rodičovstvo) Dr. Mary Gatter žartuje: “Ja chcem Lamborghini” pri vyjednávaní čo najlepšiu cenu za orgány bábätka.

TRETIE VIDEO: Holly O’Donnell, bývalá zamestnankyňa firmy Stem Express, ktorá pracovala pre Planned Parenthood kliniku, z prvej  ruky opisuje nevysloviteľné zverstvá a to ako od hrôzy omdlela pri manipulovaní s časťami detských telíčok.

ŠTVRTÉ VIDEO: Doktorka Planned Parenthood Dr. Savita Ginde uvádza: “Nechceme mať paušálne poplatky (za dieťa) napríklad $200. Stanovovanie cien za jednotlivé časti je lepšie, keďže uvidíme čo všetko vieme získať z toho.”

PIATE VIDEO: Melissa Farrell z Planned Parenthood v Houstone chváli schopnosti Planned Parenthood v získavaní “neporušených telíčka plodu”.

ŠIESTE VIDEO: Holly O’Donnell popisuje že odoberajú časti detských telíčok bez vedomia pacientov (matiek): “Niekedy si berú čo chcú, a tieto matky o tom nevedie. Nie je možné aby o tom vedeli.”

SIEDME VIDEO – NIEJE VHODNÉ PRE SLABŠIE POVAHY: Holly O’Donnell popisuje zber, alebo „procedúru“ odoberanie orgánov z prakticky neporušeného plod z neskorého štádia tehotenstva na klinike Planned Parenthood Mar Monte’s Alameda v San Jose, California. “‘Chceš vidieť niečo super?”, opýtala sa nadriadená Holly O’Donnell. “A poklepala po srdci, a srdce začalo biť. A ja tu sedím a pozerám na to telíčko, telíčku bije srdce, a ja neviem čo si mám myslieť.”

ÔSME VIDEO: StemExpress CEO Cate Dyer priznáva že Planned Parenthood predáva “mnoho” úplne neporušených potratených bábätok.



PRVÉ VIDEO: Doktorka Deborah Nucatola z Planned Parenthood komentuje rozdrvenie bábätka: “Sme veľmi dobrí v získavaní srdca, pľúc, pečene, lebo vieme, že TO potrebne rozdrviť tu,v podstate drvím nad alebo pod a potom uvidím či to všetko viem získať neporušené“.


DRUHÉ VIDEO: Doktorka z organizácie Planned Parenthood (organizácia Plánované rodičovstvo) Dr. Mary Gatter žartuje: “Ja chcem Lamborghini” pri vyjednávaní čo najlepšiu cenu za orgány bábätka.


TRETIE VIDEO: Holly O’Donnell, bývalá zamestnankyňa firmy Stem Express, ktorá pracovala pre Planned Parenthood kliniku, z prvej  ruky opisuje nevysloviteľné zverstvá a to ako od hrôzy omdlela pri manipulovaní s časťami detských telíčok.


ŠTVRTÉ VIDEO: Doktorka Planned Parenthood Dr. Savita Ginde uvádza: “Nechceme mať paušálne poplatky (za dieťa) napríklad $200. Stanovovanie cien za jednotlivé časti je lepšie, keďže uvidíme čo všetko vieme získať z toho.”


PIATE VIDEO: Melissa Farrell z Planned Parenthood v Houstone chváli schopnosti Planned Parenthood v získavaní “neporušených telíčka plodu”.


ŠIESTE VIDEO: Holly O’Donnell popisuje že odoberajú časti detských telíčok bez vedomia pacientov (matiek): “Niekedy si berú čo chcú, a tieto matky o tom nevedie. Nie je možné aby o tom vedeli.”


SIEDME VIDEO – NIEJE VHODNÉ PRE SLABŠIE POVAHY: Holly O’Donnell popisuje zber, alebo „procedúru“ odoberanie orgánov z prakticky neporušeného plod z neskorého štádia tehotenstva na klinike Planned Parenthood Mar Monte’s Alameda v San Jose, California. “‘Chceš vidieť niečo super?”, opýtala sa nadriadená Holly O’Donnell. “A poklepala po srdci, a srdce začalo biť. A ja tu sedím a pozerám na to telíčko, telíčku bije srdce, a ja neviem čo si mám myslieť.”


ÔSME VIDEO: StemExpress CEO Cate Dyer priznáva že Planned Parenthood predáva “mnoho” úplne neporušených potratených bábätok.


 

Úspech! Kultúrne granty už nepatria inakosti – granty budú podporovať projekty posilňujúce rodinnú súdržnosť!

Milí priatelia,

stojí za to povedať svoj názor! Viac ako 2400 z Vás za týždeň podpísalo na portále http://www.podpisem.sk/kulturne-granty-nepatria-inakosti-ale-zdravotne-postihnutym/ hromadnú pripomienku Kultúrne granty nepatria inakosti, ale zdravotne postihnutým. Na rozporovom konaní sme boli úspešní.

1. Ministerstvo kultúry vypustilo z grantovej podpory výchovu k prijímaniu „inakosti“. Išlo o legislatívne nedefinovaný pojem.

2. Ministerstvo kultúry vyhovelo aj našim námietkam, že zákon umožňuje podporovať iba kultúrne aktivity zdravotnej postihnutých a inak znevýhodnených skupín. Isto ste si všimli, že MK SR doteraz podporovalo každoročne filmový festival Inakosti 30.000 eurami, ktorý podľa nás túto zákonnú požiadavku nespĺňal. Dúfame, že po zmene výnosu sa budú skutočne podporovať iba kultúrnu aktivitu, realizovanú osobami spomínanými v zákone. Pozor, prácu komisie bude veľmi dôležité ďalej sledovať. Aj na túto prácu hľadáme dobrovoľníkov.

3. Chceme podporovať dobro! Dobrá a súdržná rodina je oporou pre zdravotne postihnutých a tých, ktorí zažívajú sociálne znevýhodnenie. Po veľmi náročných dialógoch to zástupcovia ministerstva kultúry uznali a umožnili udeľovanie grantov aj projektom, ktoré budú podporovať rodinnú súdržnosť.

Dostali sme zelenú! Teraz to záleží od Vás. Vymyslite projekt na kultúrne aktivity zdravotne postihnutých alebo inak znevýhodnených skupín napr. sociálne znevýhodnených, mnohodetné rodiny, ktoré budú podporovať rodinnú súdržnosť. Rozšírte túto informáciu tým, ktorí by mohli o takýto grant požiadať a pomôcť.

Čo nás čaká a neminie?

Nie sme spokojní s odpoveďou Národného osvetového centra, ktoré usporiadalo výstavu Fem(inist) Fatale. Budeme žiadať odpoveď od ministra kultúry SR. Organizátori si neuvedomujú, že umenie akejkoľvek kvality, či nekvality nemá žiadnu imunitu pred etikou. Umenie môže šokovať, ale nemá právo urážať, či už našich národných buditeľov, ženy, mužov, materstvo alebo dojčenie.

Ďakujeme Vám za akúkoľvek pomoc a podporu, ktorú nám prejavujete. Veľmi si to ceníme. 

S pozdravom

Anton Chromík

Predseda Aliancie za rodinu

Trošička sadistická láska má drive!

Po tom, čo tím piatich odborníkov Najvyššieho súdu USA po viac ako dvesto rokoch „temnočiernej machule“  na Ústave USA dokázal v texte vyčítať právo na homosexuálne manželstvo som u demonštrantov videl nápis „Láska zvíťazila!“

Bolo to skutočne tak? Kim Davisová je matrikárkou v konzervatívnom štáte Kentucky a odmietala vydať manželské licencie homosexuálnym párom z dôvodu svojho presvedčenia o manželstve. Kentucky patrí medzi štrnásť štátov USA  v ktorých väčšina občanov v platných referendách vyjadrila rovnaké presvedčenie ako Kim. Zopár sudcov Najvyššieho súdu neprepísalo len Ústavu USA na zdrap papiera, ale opovrhlo aj rozhodnutím demokratickej väčšiny občanov v týchto štátoch. Z väčšiny sa tak stáva lovená väčšina. Aj v EÚ by sme si na tento nový druh demokracie menšiny mali dať pozor.

Podľa denníka Pravda „Po tom, čo Davisovú odviedli z úradu, jej kolegovia uviedli, že sobášne listy vydávať budú. Sudca bez ohľadu na to nariadil jej zotrvanie vo väzbe, pretože odmietla sľúbiť, že nebude svojim podriadeným v prípade návratu do úradu v tejto činnosti brániť.“

Existuje rozumné vysvetlenie na takýto mocenský primitivizmus? V čase keď pradávno existujú a sú vymyslené zabehnuté mechanizmy výhrad vo svedomí, ktoré vedia zmierňovať napätie medzi morálnou povinnosťou a zákonmi štátu?

Áno existuje:  „Láska vyhrala“. Zo správania, ktoré som mohol vidieť by som si urobil o láske nasledovný obraz. Láska nenávidí, láska nerešpektuje druhého iba seba, láska neznáša pravdu, láska zatvára ľudí do basy za názory, láska miluje násilie,  láska nehľadá cestu ako rešpektovať druhého, láska nemiluje slobodu, okrem vlastnej, láska ohovára  a špiní.

No ja si stále myslím, že láska plodí život, láska je verná, láska nezávidí, nepovyšuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa s pravdou.

Kim Davisová predtým ako skončila vo väzbe to povedala sudcovi dobre. „Nemôžeme sa oddeliť od niečoho, čo je vo vašom srdci a vo vašej duši“. Platí to aj pre druhú stranu. Hovorí sa, že strom poznáš po ovocí.

Kim Davisová bude pre mňa symbolom Ameriky aj keď sa Amerika rozpadne na prach, lebo predstavuje to najlepšie, čo kedysi Amerika mala. Slobodu, svedomie a pravdu.

Anton Chromík

Podpisový hárok k hromadným pripomienkam OZ SaPA: Spravodlivá odmena pre sestry a pôrodné asistentky

Organizátori hromadnej pripomienky zverejňujú čistý podpisový hárok ku hromadnej pripomienke. Tento hárok je určený len pre tých, ktorí nemôžu túto hromadnú pripomienku podpísať elektronicky na tomto portále, lebo nemajú prístup k internetu.   Bude však potrebné zabezpečiť doručenie naskenovaných  hárkov s podpismi pod hromadnou pripomienkou  na emailovú adresu: ozsapa.sk@gmail.com  najneskôr do 24.7.2015, tak aby mohli byť odovzdané ministerstvu zdravotníctva SR v lehote pripomienkového konania. Podpisový hárok je tu:  pripomienky_podpisovy_harok.

Ak máte prístup k internetu, nepodpisujte petičný hárok fyzicky, ale podpíšte túto hromadnú pripomienku elektronicky tu na tomto portále http://www.podpisem.sk/hromadna-pripomienka-spravodliva-odmena-pre-sestry-a-porodne-asistentky/.

 

Ďakujeme.

Posvätná krava z Istanbulu.

Keď som hľadal vhodný obrázok k tomuto článku, zaujala ma jedna  fotografia českého cestovateľa  z Indie. Veľmi sa mi páčila a tak som oslovil jej autora a on mi láskavo dal povolenie tento obrázok použiť. Týmto mu chcem poďakovať. Kravy sú v Indii posvätné.  Nemám nič proti posvätným  kravám. Horšie je však, keď ľudia musia posvätnú kravu obchádzať. Úplne zlé je, keď ľudia zomierajú od hladu, ale posvätná krava žerie, čo jej príde na chuť od kohokoľvek a kdekoľvek a jediný úžitok, ktorý vyprodukuje a odovzdá ľuďom je lajno, v Indii cenené ako palivo. Človek je viac ako krava.

Vedná viera alebo vierna veda?

Pre mnohých ľudí je viera veľmi dôležitá.  Otázkou je, čo s takou vierou, ktorá sa vydáva za vedu. Takáto viera nemôže byť zo svojej podstaty pravdivá, lebo tvrdí niečo, čím nie je. Veda si uvedomuje svoju vlastnú obmedzenosť a vývoj.  Veda postupuje na základe vedeckých faktov a rozlišuje súbor faktov od fikcie a teórií. Vo vede platia niektoré pravidlá:

Nezasahujú do nej politici, lebo tí zmrvia mnohé aj tam v politike, kde sú odborníkmi, nieto ešte tam, kde nie sú odborníkmi.

 Teória sa opúšťa ako prekonaná a nepravdivá, ak sú tu vedecké dôkazy, ktoré ju spochybnili, či vyvrátili.

Prečo tento dlhý úvod? Podľa mňa si feministické kruhy našli svoj druh viery. Ktorá má svoju ideológiu aj svoje posvätné predmety. Ono by to nebolo nebezpečné, pokiaľ by si otvorene priznali, že sú veriace. Ba dokonca by mi nevadilo ani to, ak by povedali, že im možno vadí privysoký cenzus pre registráciu ich náboženstva.

Je prirodzené, že veriaci či veriace, (aby som použil rodovo citlivý jazyk) majú túžbu po tom, aby aj ostatní spoznali ich vieru. Horšie však je, ak sa začnú tváriť, že to nie je viera, ale veda. A ešte horšie je, keď využívajú štáty a medzinárodné dohovory na šírenie tejto viery. Takýto typ viery sa volá ideológia.

Vysoko uctievaným predmetom feministických kruhov je Istanbulský dohovor. Vládne všeobecné presvedčenie, že po jeho prijatí sa naša krajina stane krajinou vyspelou, oplývajúcou rodovou rovnosťou a všetky stereotypy budú postupne a potupne odstránené. Aké sú tie stereotypy, si každá „veriaca v Istanbulský dohovor“ predstavuje niekedy len v kútiku svojho srdca, lebo verejnosť ešte predsa len ešte ťažšie „predýchala“ povinnú rodičovskú dovolenku pre mužov či kvóty na ženy v podnikoch a pod.).  Príkladom otvorenejších  stratégií  môžu byť viac „veriace“ americké ženy, napríklad  Hillary Clintonová, ktorá sa na svetovom summite žien  vyjadrila, že náboženská viera iných sa bude musieť zmeniť. A basta.

Čo je však na tejto viere dobrého?

V prvom rade je to neskutočne  dobrá zásterka. A funguje dokonale. Kto by nebol proti týraniu žien? No chlapi sú určite vo veľkej väčšine proti. Toľko prachov, čo sa môže minúť „pod dobrým účelom“ by človek ani neveril.

Zoberme si len taký príklad občianske združenie Možnosť voľby. Organizácia zaoberajúca sa propagáciou práva ženy na potrat ako ľudského práva si našla ďalšiu pridruženú činnosť.  Možnosť voľby dostala na propagáciu Istanbulského dohovoru 97 455,00 € a to cez Sorosovú Nadáciu otvorenej spoločnosti, ktorá spravuje peniaze z fondu pre mimovládne organizácie, finančného mechanizmu európskeho hospodárskeho priestoru (sú to peniaze najmä nórskych daňových poplatníkov, inak v Nórsku  jedným z dôsledkov dôsledne uplatňovanej rodovej rovnosti bolo zavedenie povinnej vojenskej služby pre ženy).

Viac ma zaujíma ako sa míňajú prostriedky z  nášho štátneho rozpočtu. Za tri roky od roku 2012 do 2014 dostalo Možnosť voľby od úradu vlády a nášho ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny  44 854 eur! A to najmä na personálne výdavky, zaplatenie lektorov, nájom kancelárie občianskeho združenia a stravovania na kurzoch o propagácii seminárov o rodovej rovnosti a Istanbulského dohovoru. Koľko dostali týrané ženy? Koľko z týchto eur združenie  použilo na reálnu pomoc konkrétnym týraným ženám? Koľko použilo na linku pomoci obetiam násilia, alebo na útulky? Na tieto otázky by nám mohla odpovedať aj pani Pietruchová, bývalá  riaditeľka združenia Možnosť voľby, dnes už riaditeľka odboru rodovej rovnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pridelilo Možnosti voľby finančné prostriedky. 44 854 eur! Za to by sa dal kúpiť jeden byt pre týrané ženy na strednom alebo východnom Slovensku. Možnosť voľby má však tú drzosť tvrdiť, že konzervatívne skupiny používajú  metódy podobné neonacistom. Tak sa pýtam čím? Tým, že majú útulky pre týrané ženy? Alebo tým, že už dávno pradávno zriadili linky pre pomoc obetiam násilia?

Ide v Istanbulskom dohovore naozaj o pomoc týraným ženám? V skutočnosti tento Dohovor ženy rozdeľuje a diskriminuje podľa typu motívov násilia, ktorému čelia. Istanbul sa totiž vzťahuje iba na „rodovo podmienené násilie“ čo je podľa dohovoru násilie páchané na žene, preto že je žena, alebo páchané na ženách neproporcionálne. Takže ak muž bije ženu a vyháňa deti mužského pohlavia von z domu, pretože je to alkoholik, ktorý nevie v danom momente ženu ani rozoznať a rovnako vyháňa aj svoje deti mužského pohlavia, tak potom táto žena má aj s deťmi smolu. Istanbulským dohovorom chránená nie je. A smolu majú aj organizácie, ktoré jej poskytnú pomoc. Tie si nezaslúžia podporu rôznych fondov, či iných moderných vymožeností.

Rod už nie je pohlavie!

Na expertnom stretnutí k Stratégii ľudských práv nastala zaujímavá prestrelka k téme facebookovských profilov, ktoré začali umožňovať vybrať si nielen klasický rod „muž“ alebo „žena“, ale aj 58 ďalších rodov, vrátane neutrína, transmaskulína,  dvoch duší, či pangender. Ladislav Oravec, homosexuálny aktivista vtedy povedal jednu nezabudnuteľnú vetu: Prečo by to malo byť obmedzené len na niekoľko desiatok rodov? To je  obmedzovanie! A bol prorokom! Facebook  po poradách s LGBTI advokačnými organizáciami mu už vyhovel a pridal voľbu, ktorou si sám človek definuje svoj rod.

Dobre, nech si Facebook robí čo chce, ale štát? Ak príjme tieto veci štát, čo budú znamenať? Slobodu výberu rodu pre jedných,  povinnosti a obmedzenia pre všetkých ostatných. Muž ženského rodu v ženských sprchách? Je to jeho právo na rešpektovanie jeho identity? A  čo súkromie našich dcér a žien? Keď som pani Pietruchovej na jednom z rokovaní povedal, že veď predsa pohlavie je dôležitejšie a predsa vždy bude potrebné mať ženské a mužské záchody, spýtala sa ma, že či mám doma oddelené mužské a ženské záchody? Niektorým ľuďom sa ťažko vysvetľuje, že  doma mám len svoju  ženu, s ktorou zdieľam hlbší druh  intimity. A ženy aj  muži vo verejných WC, či prezliekárňach na plaváreň majú právo na zachovanie ženského či mužského priestoru intimity.

Muži sa mužmi rodia a ženy sa tiež ženami rodia.  Pohlavie a rod však  podľa Istanbulského dohovoru už nie je to isté. Rod podľa Istanbulského dohovoru je meniteľný, lebo je to vraj len súbor „rolí“. Ako nové rody ochránia ženu pred násilím? Čo má s tým vlastne spoločné? Ak niečo dosiahol Istanbulský dohovor, tak je to vznik nového druhu otázok. Bude chránený aj muž, ktorý prijal „súbor rolí typických pre ženu“?  Teda ženský rod? A čo žena, ktorá je mužského „rodu“?

Je mi vlastne jedno či si bude muž obliekať ženské šaty.  Je to jeho sloboda. Istanbul si však dal ďalšiu zaujímavú úlohu  odstraňovanie tzv. „stereotypných rolí“. Čo je „stereotypné“ sa však už z Istanbulského dohovoru nedozviete, ale hor sa do odstraňovania! Koľko to vlastne môžeme minúť financií?  Istanbul nám dal aj domácu úlohu, že naopak  o  „nestereotypných roliach“ máme učiť naše deti na všetkých stupňoch škôl. Dohovor si určil za „vykladačov a strážcov“ nový orgán Continue reading