Menu

Posvätná krava z Istanbulu.

5. mája 2015 - Komentáre
Posvätná krava z Istanbulu.

Keď som hľadal vhodný obrázok k tomuto článku, zaujala ma jedna  fotografia českého cestovateľa  z Indie. Veľmi sa mi páčila a tak som oslovil jej autora a on mi láskavo dal povolenie tento obrázok použiť. Týmto mu chcem poďakovať. Kravy sú v Indii posvätné.  Nemám nič proti posvätným  kravám. Horšie je však, keď ľudia musia posvätnú kravu obchádzať. Úplne zlé je, keď ľudia zomierajú od hladu, ale posvätná krava žerie, čo jej príde na chuť od kohokoľvek a kdekoľvek a jediný úžitok, ktorý vyprodukuje a odovzdá ľuďom je lajno, v Indii cenené ako palivo. Človek je viac ako krava.

Vedná viera alebo vierna veda?

Pre mnohých ľudí je viera veľmi dôležitá.  Otázkou je, čo s takou vierou, ktorá sa vydáva za vedu. Takáto viera nemôže byť zo svojej podstaty pravdivá, lebo tvrdí niečo, čím nie je. Veda si uvedomuje svoju vlastnú obmedzenosť a vývoj.  Veda postupuje na základe vedeckých faktov a rozlišuje súbor faktov od fikcie a teórií. Vo vede platia niektoré pravidlá:

Nezasahujú do nej politici, lebo tí zmrvia mnohé aj tam v politike, kde sú odborníkmi, nieto ešte tam, kde nie sú odborníkmi.

 Teória sa opúšťa ako prekonaná a nepravdivá, ak sú tu vedecké dôkazy, ktoré ju spochybnili, či vyvrátili.

Prečo tento dlhý úvod? Podľa mňa si feministické kruhy našli svoj druh viery. Ktorá má svoju ideológiu aj svoje posvätné predmety. Ono by to nebolo nebezpečné, pokiaľ by si otvorene priznali, že sú veriace. Ba dokonca by mi nevadilo ani to, ak by povedali, že im možno vadí privysoký cenzus pre registráciu ich náboženstva.

Je prirodzené, že veriaci či veriace, (aby som použil rodovo citlivý jazyk) majú túžbu po tom, aby aj ostatní spoznali ich vieru. Horšie však je, ak sa začnú tváriť, že to nie je viera, ale veda. A ešte horšie je, keď využívajú štáty a medzinárodné dohovory na šírenie tejto viery. Takýto typ viery sa volá ideológia.

Vysoko uctievaným predmetom feministických kruhov je Istanbulský dohovor. Vládne všeobecné presvedčenie, že po jeho prijatí sa naša krajina stane krajinou vyspelou, oplývajúcou rodovou rovnosťou a všetky stereotypy budú postupne a potupne odstránené. Aké sú tie stereotypy, si každá „veriaca v Istanbulský dohovor“ predstavuje niekedy len v kútiku svojho srdca, lebo verejnosť ešte predsa len ešte ťažšie „predýchala“ povinnú rodičovskú dovolenku pre mužov či kvóty na ženy v podnikoch a pod.).  Príkladom otvorenejších  stratégií  môžu byť viac „veriace“ americké ženy, napríklad  Hillary Clintonová, ktorá sa na svetovom summite žien  vyjadrila, že náboženská viera iných sa bude musieť zmeniť. A basta.

Čo je však na tejto viere dobrého?

V prvom rade je to neskutočne  dobrá zásterka. A funguje dokonale. Kto by nebol proti týraniu žien? No chlapi sú určite vo veľkej väčšine proti. Toľko prachov, čo sa môže minúť „pod dobrým účelom“ by človek ani neveril.

Zoberme si len taký príklad občianske združenie Možnosť voľby. Organizácia zaoberajúca sa propagáciou práva ženy na potrat ako ľudského práva si našla ďalšiu pridruženú činnosť.  Možnosť voľby dostala na propagáciu Istanbulského dohovoru 97 455,00 € a to cez Sorosovú Nadáciu otvorenej spoločnosti, ktorá spravuje peniaze z fondu pre mimovládne organizácie, finančného mechanizmu európskeho hospodárskeho priestoru (sú to peniaze najmä nórskych daňových poplatníkov, inak v Nórsku  jedným z dôsledkov dôsledne uplatňovanej rodovej rovnosti bolo zavedenie povinnej vojenskej služby pre ženy).

Viac ma zaujíma ako sa míňajú prostriedky z  nášho štátneho rozpočtu. Za tri roky od roku 2012 do 2014 dostalo Možnosť voľby od úradu vlády a nášho ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny  44 854 eur! A to najmä na personálne výdavky, zaplatenie lektorov, nájom kancelárie občianskeho združenia a stravovania na kurzoch o propagácii seminárov o rodovej rovnosti a Istanbulského dohovoru. Koľko dostali týrané ženy? Koľko z týchto eur združenie  použilo na reálnu pomoc konkrétnym týraným ženám? Koľko použilo na linku pomoci obetiam násilia, alebo na útulky? Na tieto otázky by nám mohla odpovedať aj pani Pietruchová, bývalá  riaditeľka združenia Možnosť voľby, dnes už riaditeľka odboru rodovej rovnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pridelilo Možnosti voľby finančné prostriedky. 44 854 eur! Za to by sa dal kúpiť jeden byt pre týrané ženy na strednom alebo východnom Slovensku. Možnosť voľby má však tú drzosť tvrdiť, že konzervatívne skupiny používajú  metódy podobné neonacistom. Tak sa pýtam čím? Tým, že majú útulky pre týrané ženy? Alebo tým, že už dávno pradávno zriadili linky pre pomoc obetiam násilia?

Ide v Istanbulskom dohovore naozaj o pomoc týraným ženám? V skutočnosti tento Dohovor ženy rozdeľuje a diskriminuje podľa typu motívov násilia, ktorému čelia. Istanbul sa totiž vzťahuje iba na „rodovo podmienené násilie“ čo je podľa dohovoru násilie páchané na žene, preto že je žena, alebo páchané na ženách neproporcionálne. Takže ak muž bije ženu a vyháňa deti mužského pohlavia von z domu, pretože je to alkoholik, ktorý nevie v danom momente ženu ani rozoznať a rovnako vyháňa aj svoje deti mužského pohlavia, tak potom táto žena má aj s deťmi smolu. Istanbulským dohovorom chránená nie je. A smolu majú aj organizácie, ktoré jej poskytnú pomoc. Tie si nezaslúžia podporu rôznych fondov, či iných moderných vymožeností.

Rod už nie je pohlavie!

Na expertnom stretnutí k Stratégii ľudských práv nastala zaujímavá prestrelka k téme facebookovských profilov, ktoré začali umožňovať vybrať si nielen klasický rod „muž“ alebo „žena“, ale aj 58 ďalších rodov, vrátane neutrína, transmaskulína,  dvoch duší, či pangender. Ladislav Oravec, homosexuálny aktivista vtedy povedal jednu nezabudnuteľnú vetu: Prečo by to malo byť obmedzené len na niekoľko desiatok rodov? To je  obmedzovanie! A bol prorokom! Facebook  po poradách s LGBTI advokačnými organizáciami mu už vyhovel a pridal voľbu, ktorou si sám človek definuje svoj rod.

Dobre, nech si Facebook robí čo chce, ale štát? Ak príjme tieto veci štát, čo budú znamenať? Slobodu výberu rodu pre jedných,  povinnosti a obmedzenia pre všetkých ostatných. Muž ženského rodu v ženských sprchách? Je to jeho právo na rešpektovanie jeho identity? A  čo súkromie našich dcér a žien? Keď som pani Pietruchovej na jednom z rokovaní povedal, že veď predsa pohlavie je dôležitejšie a predsa vždy bude potrebné mať ženské a mužské záchody, spýtala sa ma, že či mám doma oddelené mužské a ženské záchody? Niektorým ľuďom sa ťažko vysvetľuje, že  doma mám len svoju  ženu, s ktorou zdieľam hlbší druh  intimity. A ženy aj  muži vo verejných WC, či prezliekárňach na plaváreň majú právo na zachovanie ženského či mužského priestoru intimity.

Muži sa mužmi rodia a ženy sa tiež ženami rodia.  Pohlavie a rod však  podľa Istanbulského dohovoru už nie je to isté. Rod podľa Istanbulského dohovoru je meniteľný, lebo je to vraj len súbor „rolí“. Ako nové rody ochránia ženu pred násilím? Čo má s tým vlastne spoločné? Ak niečo dosiahol Istanbulský dohovor, tak je to vznik nového druhu otázok. Bude chránený aj muž, ktorý prijal „súbor rolí typických pre ženu“?  Teda ženský rod? A čo žena, ktorá je mužského „rodu“?

Je mi vlastne jedno či si bude muž obliekať ženské šaty.  Je to jeho sloboda. Istanbul si však dal ďalšiu zaujímavú úlohu  odstraňovanie tzv. „stereotypných rolí“. Čo je „stereotypné“ sa však už z Istanbulského dohovoru nedozviete, ale hor sa do odstraňovania! Koľko to vlastne môžeme minúť financií?  Istanbul nám dal aj domácu úlohu, že naopak  o  „nestereotypných roliach“ máme učiť naše deti na všetkých stupňoch škôl. Dohovor si určil za „vykladačov a strážcov“ nový orgán GREVIO –  10 expertov, ktorí možno budú mať podobné názory ako Ladislav Oravec.  Čo potom vyhlási GREVIO  za stereotyp?  Nechcem to radšej vedieť.

Fakt ma hnevá, že si to vždy ako prvé majú odskákať deti s novými výchovnými experimentmi. Sú rodičia naozaj vždy tí zlí a potrebujú štát, aby vedeli svoje dieťa vychovávať? Bohorovnosť odborníkov niekedy nemá hraníc. Dieťa ale má právo vychovávať iba ten, kto ho miluje. Nie sme tu vďaka našim odborníkom, ale vďaka našim rodičom a možno aj preto, že sa správali veľmi stereotypne.

 Anton Chromík

 PS:

Ak chcete podpísať petíciu elektronicky môžete kliknite TU.

Papierový petičný hárok  pre tých, ktorí sú ochotní zbierať podpisy fyzicky nájdete tu: peticia_proti_Istanbul_dohovor_fin

9 thoughts on “Posvätná krava z Istanbulu.

Veronika

Keď mi moja starká tvrdila (a stále tvrdieva), že musím urobiť tamto alebo onoto len preto, že som žena, napr. položiť tanier s jedlom a príborom až pred otca (nestačí dať do mikrovlnky s tým, že si sám zoberie z tade), alebo keď mi tvrdila, že niečo nesmiem preto, že som žena, napríklad „ísť do krčmy na pivo“ (aj tak pijem len kofolu ;-)), nikdy som to nechápala a nikdy to chápať nebudem. My ženy sme predsa rovnako schopné ako muži a aj naopak (muži si dokážu nabrať jesť aj sami). Súhlasím s tvrdeniami, že sme rovnocenní a s tým, že bojovať za rovnocennosť sa oplatilo. Ale nesúhlasím s tým, čo sa snaží Gender presadiť. Pretože nie sme rovnakí! A preto napriek mojej povahe (na ilustráciu – keď som kamarátovi pred časom povedala, že boj za rovnocennosť bol potrebný, ale už sme to /my ženy/ prehnali, neveriacky krútil hlavou, že ja som niečo také priznala a PRIZNÁVAM TO STÁLE!!!) som rozhodnutá vzdať sa snov o kariére a zostať doma rodiť deti (pokojne ako hruška – každý rok), lebo deti sú našou budúcnosťou. Vzdať sa návštev kín, divadiel a rôznych podnikov, aby som mohla pre tie deti navariť, mužovi zohriať obed (na sporáku, nie v mikrovlnke :-)) a aj s príborom ho položiť na stôl priamo pred neho. Neviem, či sa dá nájsť aj ostrejší spôsob protestu proti gender. Prosím, držte mi palce.

Reply
    admin

    Toto bol pre mňa jeden z najpovzbudivejších komentárov, aké som kedy pod článkom čítal. Veľká vďaka, želám Vám takého muža, ktorý naplní Vašu potrebu byť milovaná. Takého, ktorý bude zodpovedný a bude Vás chrániť. Manželská láska funguje na základe celého sebadarovania. Každý skutok z lásky dáva novú nádej. Ostrejší protest ako láska nie je. Verím, že keď svojmu mužovi budete dávať aj tieto prejavy lásky napadne určite aj jeho ako lásku prejaviť Vám. Vaše deti budú mať dobrú maminu. Držím palce.

    Reply
    Marian

    verím, že dnes ten tvoj (alebo ho ešte nájdeš), nečaká, že mu to prinesieš na stôl, ale aj sám ti prinesie a aj umyje riad a požehlí 🙂 Niekedy, ked bola žena doma a muž prišiel z práce aj takýto jednostranný a historicky zvykový prejav lásky možno bol na mieste. Je potrebné deti vychovávať k spoločnej starostlivosti aj o domácnosť – to by bola ta správna „gender policy“, to by sa asi aj mohlo a malo vyučovať už od materskej školy.

    Reply
Ľubica

Máme s manželom jednu emailovú adresu a keď som ju uviedla rovnakú pre obidvoch, nepustilo ma ďalej a taktiež, keď som tam neuviedla emailovu adresu, človek bez emailu sa nemôže podpísať?

Reply
    admin

    Bohužiaľ nedá sa podpísať bez emailovej adresy. Zákon to vyžaduje namiesto podpisu, najlepšie je založiť si emailovú adresu.

    Reply
Jozef

Celá ideológia okolo dohovoru, gedner, nových ľudských práv a pod. je primitívna a prefíkaná zároveň. Jedno však už dlho nie som schopný pochopiť. O čo tu naozaj ide. O prachy? O moc? Alebo o zničenie ľudského rodu ako takého…

Reply
Miroslav

Nechápavo sme krútili hlavami, keď sme sa v škole učili o tom, že v Indii sú kravy posvätné. Už sme ich „dobehli“, aj „my“ (niektorí) máme kravu, či zlaté teľa z Istanbulu. A krútime hlavami ešte viac.

Reply
Miroslav

Mám otázku: muž si zvolí pohlavie „žena“ (vlastne „ROD“), bude používať ženské šatne, toalety, … Ako budú chránené „normálne“ ženy, ak ich tam napr. napadne? Bude všetko strážiť „rodová“ polícia? Ďakujem.

Reply
    admin

    Ťažko budú chránené. Ale, ak ich napadne tak to bude trestný čin, ktorý bude treba dokázať. Polícia nič strážiť nebude, lebo by to bolo rodovo necitlivé a bola by to prezumpcia viny.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *