Zásadné pripomienky Aliancie za rodinu k návrhu zákona č. LP/2018/656 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov

Vážený pán minister,

Aliancia za rodinu nesúhlasí s posilňovaním vplyvu ombudsmanky v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva.

Ombudsmani sa v poslednej dobe diskvalifikovali z objektivity podporou extrémnych požiadaviek LGBTI lobby. Vďaka aktivitám presadzujúcim extrémnu liberálnu agendu zameranú na presadzovanie požiadaviek, ktoré sú v priamo rozpore so zásadami zákona o rodine a s ústavnoprávnou definíciou manželstva ombudsmani fakticky nedokázali nadviazať účinnú spoluprácu so zástupcami cirkví, odborov, profesných organizácií a občianskych združení s konzervatívnymi ľudskoprávnymi postojmi. Občianske združenia s konzervatívnymi ľudskoprávnymi postojmi pritom tvoria percentuálne drvivú väčšinu občianskeho sektora na Slovensku, čo sa týka množstva zapojených osôb.

Navrhovaná voľba členov Správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva (ďalej aj „stredisko“ alebo „SNSĽP“) nie je v súlade s Parížskymi princípmi, pretože ani spôsob voľby členov Správnej rady a ich zloženie nezabezpečuje pluralitné zastúpenie sociálnych síl spoločností, zastúpenie odborov,  odborných organizácií lekárov, právnikov, vedcov a novinárov, nerešpektuje zastúpenie trendov filozofických a náboženských prúdov. Z tohto dôvodu navrhujeme zvýšenie počtu členov správnej rady tak, aby päť cirkví s najväčším počtom členov mali právo vymenovať člena správnej rady. Rovnako navrhujeme, aby predseda vlády nominoval za ďalšieho člena zástupcu občianskych združení s najväčším počtom členov, t. j. tak, aby sme vyhoveli Parížskym princípom, ktoré žiadajú zapojenie širokých sociálnych síl. Za nevyhnutné považujeme zapojenie odborových organizácií s najväčším počtom členov, ako aj vymenovanie členov Slovenskou lekárskou komorou a Slovenskou advokátskou komorou.

Žiadame

– rozšírenie členov Správnej rady strediska o zástupcov cirkví, odborov, občianskych združení, vedcov, a profesných združení právnikov a lekárov, tak ako to žiadajú Parížske princípy,

– vypustenie kontroverznej úlohy strediska: „podporovať ratifikácie a prijímanie medzinárodných zmlúv“, pre jej možný zásah do ústavných kompetencií Národnej rady SR, vlády SR, prezidenta SR a Ústavného súdu SR.

Vážený pán minister,

potrebujeme viac rešpektu k ľuďom a ich názorom, nie menej. Potrebujeme viac plurality, viac zapojenia sociálnych síl spoločnosti do oblasti ľudských práv a vyzýva nás k tomu OSN v Parížskych princípoch. Urobme to!

JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD., predseda

Aliancia za rodinu

Konkrétne pripomienky

V bode 2 návrhu, § 1, ods. 2 písm. g) navrhujeme vypustiť časť vety: „alebo z vlastnej iniciatívy“.

Odôvodnenie:

Nevyžiadané stanoviská majú prakticky vždy opačný efekt ako zamýšľaný. V spojení s ods. 7, ktorý zavádza povinnosť vlády SR, Národnej rady SR vyjadrovať sa k ich stanoviskám dokonca s 30 dňovou lehotou považujeme takto definovanú kompetenciu za nevhodný prvok. Názov nezávislé stanovisko je zároveň mätúci pretože rovnako ako iné orgány je aj stredisko zložené z osôb, ktoré sú determinované svojim svetonázorom a ich budúce zloženie nedáva záruku vyváženosti a kvality tzv. „nezávislého stanoviska“.

V bode 2 návrhu, § 1, ods. 2 navrhujeme vypustiť písm. h).

Odôvodnenie:

Úlohou SNSPĽP nie je agenda, ktorá patrí do výlučnej kompetencie iných ústavných orgánov.

Uvedený text by mohol byť vyvolať konflikt s ustanovením  čl. 101, ods. 1, čl. 102, ods. 1, písm. a) a b) vo vzťahu ku kompetenciám prezidenta SR, s čl. 112 a 114 ods. 1 v nadväznosti na čl. 119, písm. f), g), h) a i) Ústavy SR vo vzťahu k ústavným kompetenciám vlády SR, s a čl. 125a Ústavy SR vo vzťahu ku kompetencii Ústavného súdu SR, ako aj s ustanoveniami čl. 86, písm. b), d) a h) Ústavy SR vo vzťahu k Národnej rade SR.

Podľa čl. 01, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je hlavou Slovenskej republiky prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.

Ústavné rozloženie kompetencií medzi prezidentom,  vládou, Národnou radou a Ústavným súdom SR vyžadujú veľmi citlivé vnímanie ich ústavnej roly v ústavnom systéme bŕzd a protiváh a vylučujú formulácie, ktoré by sa dali vnímať ako zásah do poľa ich výlučnej kompetencie. Iné orgány zriadené zákonom majú povinnosť túto ich kompetenciu plne rešpektovať a zdržať sa akýkoľvek zásahov, ktoré by mohli viesť narušeniu krehkého systému rovnováhy  demokraticky zvolených predstaviteľov daných inštitúcií v tak vážnej oblasti akou sú medzinárodnoprávne záväzky.

Samozrejme mnohé medzinárodnoprávne záväzky nás začleňujú do istého spoločného systému krajín s rovnakými hodnotami a zlepšujú pozíciu Slovenskej republiky a jeho občanov. Avšak navrhovaná formulácia svojim obmedzením úlohy iba na podporu ďalších medzinárodnoprávnych záväzkov prejudikuje ich vhodnosť pre Slovenskú republiku. To vylučuje objektivitu, posilňuje strácanie suverenity, nárast uniformity, naznačuje akúsi právnu  rezignáciu na vlastné dobré právne riešenia a národnú právnu  identitu. „Ubi societas ibi ius“, každá spoločnosť si vytvára svoj vlastný systém práva.

Navrhujeme nahradiť text bodu 15 nasledovne:

„15. § 3a ods. 1 znie:

„(1)

Správna rada má dvanásť členov, ktorí sa vyberajú z osôb požívajúcich prirodzenú autoritu a dôveru v oblasti ochrany ľudských práv. Členmi správnej rady sú:

1. jeden člen vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky,
2. jeden člen vymenovaný predsedom Národnej rady Slovenskej republiky,
3. jeden člen vymenovaný predsedom vlády Slovenskej republiky na spoločný návrh mimovládnych organizácií s najväčším počtom členov; postup pri predkladaní návrhu na vymenovanie člena správnej rady určí predseda vlády Slovenskej republiky,
4. jeden člen vymenovaný ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na spoločný návrh odborových zväzov odborových organizácií s najväčším počtom členov; postup pri predkladaní návrhu na vymenovanie člena správnej rady určí predseda vlády Slovenskej republiky,
5. jeden člen vymenovaný Rímskokatolíckou cirkvou v Slovenskej republike,
6. jeden člen vymenovaný Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku,
7. jeden člen vymenovaný Gréckokatolíckou cirkvou na Slovensku,
8. jeden člen vymenovaný Reformovanou kresťanskou cirkvou na Slovensku,
9. jeden člen vymenovaný Pravoslávnou cirkvou na Slovensku,
10. jeden člen vymenovaný Slovenskou advokátskou komorou,
11. jeden člen vymenovaný Slovenskou lekárskou komorou a
12. jeden člen vymenovaný Slovenskou akadémiou vied.“.“

Odôvodnenie:

Pripúšťame vhodnosť práva nominácie SAV, chýba nám však priznanie akejkoľvek pozície náboženským prúdom, ktoré predpokladajú Parížske princípy. Vo svetle Parížskych princípov, ktoré takúto účasť cirkví a náboženských spoločností vyžadujú sa predložený návrh kreovania členov javí ako otvorene proticirkevný.

Vypustenie členov iných inštitúcií a ponechanie práva nominovať ombudsmanke nie je pre nás prijateľné. Jej vplyv na stredisko sa neúmerne a neprípustne zvýšil. Vďaka aktivitám posledných dvoch ombudsmaniek presadzujúcich extrémnu liberálnu agendu zameranú na presadzovanie požiadaviek, ktoré sú v priamo rozpore so zásadami zákona o rodine a s ústavnoprávnou definíciou manželstva fakticky nedokázali nadviazať účinnú spoluprácu so zástupcami cirkví, odborov, profesných organizácií a občianskych združení s konzervatívnymi ľudsko-právnymi postojmi. Občianske združenia s konzervatívnymi ľudsko-právnymi postojmi tvoria percentuálne drvivú väčšinu občianskeho sektora na Slovensku, čo sa týka množstva zapojených osôb.

Verejní ochrancovia práv majú vlastné inštitúcie a vlastné kompetencie výkonu. Nie je nevyhnutné ich začleňovať do orgánov Strediska.

Spôsob zákonnej formulácie nominácie člena za mimovládne organizácie predsedom vlády, nereflektuje majoritu členov v občianskych združeniach a tak nedáva záruku zapojenia širokých prúdov spoločnosti, tak ako ich predpokladajú Parížske princípy. Naopak z našich skúseností vyplýva, že svojim lobingom sa presadzujú skôr mimovládne organizácie, ktoré sú založené na financovaní od zahraničných sponzorov a vlád.

Navrhujeme vypustiť pôvodné znenie bodu 15 a nahradiť ho citovaným textom z nasledovných dôvodov. Pôvodne jednoznačné a nezávislé menovanie člena správnej rady sa podľa návrhu malo presunúť z doterajších subjektov do rúk výboru NR SR, pričom pôvodné menujúce subjekty by mali menovať dvoch kandidátov, z ktorých si výbor vyberá. Zmena zasahuje do nezávislosti strediska a nejaví sa ako vhodný spôsob kreovania členov strediska. Pluralita a nezávislosť musí byť zabezpečená funkčne nie iba formálnym textom zákona. Ak bude ponechaný text o tom, že členmi strediska musia byť osoby s vysokou morálnou integritou a kreditom bude splnenie takejto podmienky postačujúce.

Navrhujeme však rozšírenie členov Správnej rady, pretože doterajšie zloženie nerešpektuje Parížske princípy, ktoré žiadajú nezávislosť a pluralitu. Konkrétne nerešpektuje zapojenie náboženských prúdov v Slovenskej republike, zapojenie odborových zväzov, zapojenie odborných organizácií lekárov, odborných organizácií právnikov a vedcov. Vzhľadom k snahe o pluralitu je potrebné rozšírenie rady tak, aby rešpektovala sociálne sily v spoločnosti. Upresňuje sa preto menovanie predsedom vlády, ktorý by mal akceptovať návrh mimovládnych organizácií s najväčším počtom členov a tiež menovanie člena ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý by mal rešpektovať spoločný návrh odborových organizácií s najväčším počtom členov. K spresneniu menovania ministrom dochádza tiež z toho dôvodu, že samotné menovanie člena ministerstvom bez obmedzenia hlasovacích práv je v rozpore s Parížskymi princípmi, ktoré predpokladajú, že ak budú zastúpené ministerstvá, jeho zástupcovia by sa mali zúčastňovať iba v poradenskej pozícii. Parížske princípy hovoria nasledovne:

„Zloženie a záruka nezávislosti a plurality

1. Zloženie národných inštitúcií a menovanie ich členov, či už prostredníctvom volieb alebo iným spôsobom, musí rešpektovať postup, ktorý bude ponúkať všetky nevyhnutné záruky zabezpečenia pluralitného zastúpenia sociálnych síl (občianskej spoločnosti) zapojených do podpory a ochrany ľudských práv, najmä prostredníctvom právomocí, ktoré umožnia nadviazať účinnú spoluprácu (alebo vďaka ich prítomnosti) so zástupcami:
2. a) mimovládnych organizácií zameraných na podporu ľudských práv a boj proti rasovej diskriminácii, odborových zväzov, príslušných spoločenských a odborných organizácií napr.

združení právnikov, lekárov, novinárov a popredných vedcov,

1. b) trendov filozofických alebo náboženských prúdov,
2. c) univerzít a kvalifikovaných expertov,
3. d) parlamentu,
4. e) ministerstiev (ak sú zastúpené, ich zástupcovia by sa mali

zúčastňovať len v poradenskej pozícii).“

V bode 16,   3a navrhujeme vypustiť ods. 2  a 3 a ostatné odseky prečíslovať a upraviť.

Pôvodne jednoznačné a nezávislé menovanie člena správnej rady sa podľa návrhu malo presunúť z doterajších subjektov do rúk výboru NR SR, pričom pôvodné menujúce subjekty mali menovať dvoch kandidátov, z ktorých si výbor vyberá. Zmena zasahuje do nezávislosti strediska a nejaví sa ako vhodný spôsob kreovania členov strediska. Pluralita a nezávislosť musí byť zabezpečená funkčne nie iba formálnym textom zákona. Ak bude ponechaný text o tom, že členmi strediska musia byť osoby s vysokou morálnou integritou a kreditom bude splnenie takejto podmienky postačujúce.